Vedela som to už dávno...pohľady...ľúbia sa..
Pozerám sa cez závoj sĺz...
Žiadne pochopenie...
Kráčam ulicou a ľudia sa mi kľaňajú....
Bezcitné šelmy snažiace sa uloviť ten posledný kúsok mňa ..
Ten posledný kúsok ktorý nerozdrvil...
Posledný plameň snažiaci sa zahriať ten chlad.....
Ten chlad ktorý ma desí....
Klepem sa v posteli....
Nič nepomáha ......
šľahnem si ešte jednu....
na balkóne je ešte mráz...
už necítim nohy...zrejme mi odpadli...
nikdy za ním neprídem...a on už nikdy nebude počuť...
pozerám sa na utá..kludné tvory..snažiace sa prederaviť tmavú dieru noci...
ich svetlá svietia...svetlo je teplé a hrejivé...
neskutočne lákavé...
velké reflektory...drobné svetielka...
paranoidné....
vo vyprahlom lese svieti svečka...
čiasi duša...
vyhnaná....
nechcená....blúdiaca...
túžim sa jej dotknúť..prijať čo ponúka...
nedokážem....som ďaleko...
keby mi narástli krídla dokázala by som preletieť.....
keby som dokázala preletieť....nikdy by osm už necítila chlad ani prázdnotu.......
vstávam...nenesú ma nohy..tie už dávno ležia v sivom prachu...odolávam gravitácii......no lietať ľudia nevedia..
padám...nekonečne dlhou prázdnotou...
pozerám ĽuĎom do okien...vidím len farby....
ružová...
zelená...modrá...jasne červená...a po nej...
po nej už len tma...
dopadla som......
do tmy......no chlad už., ..necítim...
ani nič iné neprechádza mojou mysľou...pomaly sa usmejem...
naposledy ........
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár