\\\"Dievčina, tvoje oči sú magické, tvoje ruky dokážu nemožné...\\\"


Obrátim sa, moju ruku zviera stará žobráčka, na ktorej medzi inými \\\"obvyklími\\\" vecami vysí tabuľka oznamujúca, zaiste neomylné veštiarske služby za minimálnu (finančnú) odmenu. Reflexne ma strasie odporom. Vymaním sa z jej zovretia a zrýchlim krok...Takto by sa správal každý človek cítiaci jej nieveľmi prívetiví zápach.Práve táto skutočnosť ma donúti zmeňiť plány, obrátiť sa za seba , vhodiť tejto biednej bytosti zopár drobných do ruky...

\\\"ďakujem ďakujem....statočné srdce šťastie ťa neminie...vidím lásku vidím vudúcnosť, vidím krásny veľký dom milujúceho manžela horu derí...\\\"

Dobre tak toto už naozaj nie. Ženiem sa naprieč ulicou,ledabolo vnímam stánky s drobnosťami pre turistou. Do očí mi padne tučný pán predávajúci maffiny.Maffiny nemám vôbec v láske. Pravdupovediac ich úplne neznášam. Z tej sladkej cukrovej vône sa vám začnú zbiehať sliny, pomaly sa predierajú cez ústnu dutinu až k perám, a vy sa ani nenazdáte a slintáte ako dementný bastard od vedľa.

\\\"Jeden čokoládový,a dva jahodové prosím...\\\"

Nech robíte čo chcete aj tak neodoláte.Vaše pery sa pomaly priblížia k sladkému okrúhlemu penovému okraju,vy čakáte ten neoceniteľný príval dokonalej chuti...ale neprichádza.A ani nikdy nepríde a ja som sa tak ako obvykle nechala nachytať vábivým pozlátkom.

\\\"...nauč sa milovať v čokoláde, každý utorok choď do školy po rukách, pozbieraj odvahu a daruj zmrzlinárovi ventilátor, niekedy sa zastav a počúvaj a keď nič nezačuješ spievaj len ty, nesnaž sa učiť ale byť učiteľom...jednoducho ľúb všetko..aj mňa\\\"

Stále mi v hlave znejú jeho slová.. srdce sa láme pri každej spomienke pri každom slove...krásne ...zmyselné vábivé..avšak prázdne
Prázdne ako najhlbšia jama na svete, ako največia chodba v hore prázdne ako šálka vez čaju..jednoducho prázdne ako on..ako všetko čo robil..nemôžem si pomôcť neviem zabudnúť...na tú noc ne tie hlasy v tme na svetlo hviezd ktoré vtedy nezakrývali šedasté pouličné lampy...na ten dokonalý vánok ...na všetko..jednoducho na ňho...
Bol obyčajný letný ďeň,slnko hrialo na rozpálený asfalt a kvapky vody sa odparili skôr než ste sa stihli ovlažiť. V ten deň som ako každé leto stála na rohu štvrtej a piatej ulice. Bola to moja letná brigáda. Nenávidela som ju ale ako každému sa mi zišlo zopár dolárou navyše. A tak som vtento enormne horúci ďeň sedela v chládku môjho slnečníka a horkokrvne som sa snažila predať náhodným okoloidúcim drobnôstky (aby na naše mesto nikdy nezabudli). Tržba nebola veľká, len zopár skrachovancou chcelo na chvíľu odísť z páľavého slnka do tieňa rozprestierajúceho sa navôkol.A keď som už naozaj vedela že z toho dnes nič nebude, moju pozornosť upútala motorka zaparkovaná oproti a chalan ktorí z nej práve zosadal.. dlhšie bledé dready si odhodil z tváre...

\\\"to predsa nemôže byť pravda!!!!\\\"

Zvrieskla som a vyskočila z vratkej stoličky..nerozmýšľajúc nad následkami...

\\\"MÁÁÁRGÉÉÉ!!!...oh my god...kolko som ťa už nevidel..\\\"

\\\"už to bude zopár rokou... čo tu ty robíš? Kde teraz bývaš? ..\\\"
V nemom úžase som ho zasypávala zbytočními otázkami. Už to bude možno aj 5 rokou odvtedy čo som ho naposledy videla. Kedysi býval dve poschodia pod nami a my dvaja sme boli jednoducho nerozlúčiťeľná dvojica..Fynn a Marge...poznal nás určite každý..dve malé zlé deti večne sa túlajúce po uliciach a vyvádzajúce jednu príšernosť za druhou...boli sme ako brat a sestra dokým jeho otec nerozhodool, že lepšie pracovné podmienky bude mať takmer tisíc míľ od nás. Nikdy som ho za to neprestala nenávidieť no od vtedy sme sa s Fynnom nevideli, a ani nepočuli...ani jeden z nás nebol ten typ na písanie listou, mailou a celkovo využívanie iných dorozumievacích prostriedkou.A teraz tu bol...taký ako kedysi..teda vlastne o čosi väčší..a aj keď som si to nedovolila priznať vyrástol naozaj do krásy.

\\\"Nie...teraz naozaj nemám chuť odpovedať na zdvorilostné otázky...máš čas?\\\"


\\\"Vieš robím tu teraz a mala by som...\\\"

\\\"ókej chápem..Kupujem celý tvoj stánok aj s tým nemožným slnečníkom...\\\"

Hodil prachy do kasy na malom stolíku zatial čo som sa ja ozvala vedúcemu nech si radšej rýchlo príde vyzdvihnúť dnešnú províziu.

\\\"na chytaj ...\\\"

Hodil mi do rúk prilbu a na sadol na motorku.ja som si ju ako v sne nasadila na hlavu...

\\\"a kam vlastne ideme?\\\"

TO som už sedela za ním, pevne zvierala jeho chrbát a vdychovala známu kokosovú vôňu jeho dredou....bol to on...



\\\"Kde? Predsa na koniec sveta...tak ako sme vždy plánovali....

Usmiala som sa....

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár