Virginii som dopodrobna vysvetlila všetko čo by mala dnes vranci "nášho" osobného dobra spraviť. Zabralo mi nemalú pol hodinu kým pochopila že v parku si má sadnúť na lavičku pod starým dubom.

" A nemôžem si sadnúť aj na tú pri bránke, alebo tam kde je ten malý kolotočík?"

Klud netrieskaj pesťou o stenu, niekomu to jednoducho pomaly zapína.

"...alebo ešte rada sedávam pri jazierku, môžem sa pozerať na rybyčky..a ešte je dobra...."

Si predsa silná povaha no tak ty to zvládneš! Keď som dospela do štádia v ktorom moja ruka odmodra zozelenávala ...vzdala som to....

"VIrginiA !!! Jednoducho si sadni na tú lavičku, na ktorú som ti povedala a sprav to čo máš spraviť, okej?"


Nastala chvíľa ticha, ale nie toho trápneho ticha ktoré prežívate vo dvojici keď ten druhý už nemá čo povedať a vy čakáte na bozk, ktorý sa vám neodhodlá dať...Virginia jednoducho potrebovala zopár sekúnd aby jej doplo

"Ok. Len stále nechápem prečo mu mám ukázať práve..."


"tú...tú...tú"

Dievča má smolu nehodlám zabiť ďalších 6 drahocenných minút svojho života
s touto intelektuálnou debatou, už som aj tak väčšinu z neho prepásla pre niekoho...niekoho kto si to ani trochu nezaslúži....


"The BEER" svieti mi do očí krikľavo žltá tabuľa a ja ,neodolám. Otváram prastaré drevené dvierka a tak ako vždy sadám do tretieho boxu naľavo. Práve tu ma chytá tá správna inšpirácia, viete tá správna duchovná nirvana.ale na moje počudovanie sa už nedostavila pár týždňov dozadu.


"ktovie čím to bude..."

"takže tak ako zvyčajne..."
Poznamená očividne dosť otrávená čašníčka, na moju poslednú myšlienku ktorú nedopatrením vyslovím nahlas. Čo už, stáva sa..

" ... máme ďalší štvrtok 15 hodín tridsať minút a my pokračujeme...

Ahá takže rádiový ujo oznámil konečnú...teda ako komu...

V hluku pubu počujem vrzgot dverí, a už sú tu už ich vidím staré známe tváre. Vždy presné ako hodinky (teda hlavne vtedy keď nastávajú naše mimoškolské "aktivity" .



"Ty bóh ja tu cítim daký smrat nejdeme inam ?"

"Aj ja teba Didzy "

To už vstávam vyškerená od ucha k uchu a bežím objať Didzy a Mojšu . Jediné normálne baby čo tu na okolí môžete nájsť.


"Pomaly, pomaly drahá ublížiš malému..."


Zarehoce sa Didzy, a zovre nás s Mojšou do trojitého slonieho objatia.
A aj keď sa Mojša tvári urazene, viem že sa smeje popod fúz. Nemá rada keď si robíme prdel z jej nedávneho "pseudotehotenstva", vďaka ktorému sa úspešne uliala zo zvyšku polročných testou.


"Táák a teraz trest pre našu záškoláčku.."
Zarehoce sa Mojša, neznášam tento jej vyzývavý pohľad v konbinácii so smiešnym piskľavým južanským prízvukom.

"...tak ktorý?.."
Otrávene sa spýtam a rozhliadam sa do okola aby som ohodnotila situáciu.


"Ahá tu ho máme...ten pri bare v hnedom kovbojskom klobúku...vyzerá solídne!"

Mojša sa opäť vyškerí a mne nezostáva nič iné len vsať a zamieriť k mužovi v nevkusnom kovbojskom klobúku.


"Háj ja sém Gabrielle a ty musiš byť Fernando..."

Predstieram argentínsky prízvuk, a skoro mi začnú ubiehať kútiky z tých mien ktoré mi práve skrsli v hlave.

"Slečna ale ja neviem o čom hovoríte, som Arger Ventez."

"Fernando Areger to byť krásne meno čo vy piť ? Už som sa zmienila o vás bratom. Chcú spoznať toho Veľkého šľachetného muža. Čo pijete? "

Len nie tequilu...prosíím prosím len nie tequilu.....

"tequilu ...dáte si so mnou?"

"Nepijem, ale keď ma ponúkne muž ako vy je takmer nemožné odolať.."

Po piatom kole vysokopercentného alkoholického nápoja, ktorý ja poctivo odlievam do plastovej fľašky podo mnou, má tento starký očividne dosť.

"Mučo gusto dájme ešte po jednej .."

"Ale...ale....slečna ja mám isté hranice....já už by som ne..."

Áno očividne máš hranice, ale tie si už bohužial dávno prekročil.

"Ták neodvrávaj a navaľ peňaženku inak sa tvoja Gabrielle dosť naštve..."


Stroskotanec vytiahne z náprsného vrecka pravú koženú od VERSACEho. Fijú fit...to bude zárobok. Vytiahnem 10 20 30 a nakoniec sa uspokojím až s 50 dolárovkou.

"Báj báj siňore....áno samozrejme že aj nabudúce"

K stolu sa vraciam ako vždy, ako jasný víťaz, mávajúc 50tkou a za hlasného kvílenia báb. Áno toto je naša hra...aj keď niekedy...

"Už sa toľko nesmej, vypadne ti tá cigareta z huby, Didzy."

V tom momente jej ju trhám z ruky a vdychujem slastný čerešňový dym. Tieto milujem.

"Tri krát dvojitú vodku light."

Dúfam že to čašníčka počula , zrejme hej blíži sa sem aj s veľkým podnosom tohto hriešneho nápoja.

"Tak na čerešňové cigary.." zahúka Dodzy
"Na vodku light..." pripája sa Mojša
"ALe hlavne na nás tri ...na staré zvyky a na všetko čo ešte len príde."

S úsmevom dvíham čašu vysoko do vzduchu.
Á no toto som ja !!!!

.....alebo nie...?

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár