Cudzi život part 1

Z ulice počuť šum, je síce ešte len pol piatej ale na našej ulici sa to nikdy nezastavi. A ani sa nemože. Narušilo by to zauživany stereotyp desaťtisícky ludi bývajúcich v našej štvrti. Do hypermarketu prinášaju "čerstvý tovar" a mnoho ludí sa ženie do prace i ked je takmer posledná prázdninová nedela. Ano už na mna zasa prichádza predškolská depresia. Jednoducho je to tak. Nemienim sa jej brániť . iste si myslíte ze to ide aj na vás...neberiem vám to ale v mojom pripade je to celkom iné.. prísť opäť do triedy plnej cudzích akoby kopírovaných deciek važne nič moc... kedysi to bolo celkom iné...mala som vela kamarátov .V bývalej škole ma mali radi a aj ja som mla rada ich ale tu ej to celkom iné. Ešte teraz si celkom presne pametám na svoj prvy deň tu v "štátoch". Najprv tie klasické tuctové školské autobusy aké vídate vo filmoch . Siva školska dokonala budova bez jedinej smietky. Ale tak som si pripadala ja .ako obyčajná malá smeť v hejne dokonalích ludí. "Tvoja trieda je na treťom poschodi , zabočíš prvou chodbou do lava a tretie dvere.Neboj sa su označene." Vysmešne poznamenala sekretárka zapisijuca nových "študentov". "dolava...dolava..tretie dvere.." opakovala som si v mysli..a napodiv nebolo to až také zložité a našla som v tom nekonečnom bludisku správne dvere.No vstúpiť do nich už bolo o čosi ťažšie.Vstúpila som dnu a napodiv ma nečakal dav rozosmiatych deciek v domácky "upravenych" uniformách s bláznivymi učesmi. Decká sedeli v laviciach ako déke vyžehlené napodobeniny dokonalých babok z výkladou. všetky oči sa zrazu sústredili na mna ..nemala osm na sebe ešte uniformu lebo som si ju mala vyzdvihnúť až dnes po vyučovaní..strapaté červene vlasy roztrhane dzinsy urene presne na túto príležitosť"aby som lepšie zapadla" a tričko mojej oblúbenej rockovej kapely . " to je des" posmesne poznamenalo dievča s dokonale utihnutým konským chvostom kdesi na temene vyzerajuce ako reklama na drahú kozmetiku. trieda sa nezasmiala ako by to bolo bežné ntu u nás na slovensku. všetci sa otočili kdesi dozadu ..trochu som sa posunula aby som vydela aj ja čo za zázrak tam sedi... samozrejme blondcka..napadlo ma ako prve ked som zahliadla Rebecu.No nevyzerala ani prinajmenšom ako klasické tupé blondcky tu u nás.. nemala na sebe kilo líčidiel ani vlasy súche a divne od peroxidu bolo vidno ze jej dlhemu kudrnatému účesu sa venovali nkaderníci najmenej tri hodiny dnešne ráano. áno vyzerala taktiež ako modelka z nejakého modneho časopisu.A už vtedy som vedela že ja a toto dievča kamarátky teda nebudeme nikdy...no netušila som že mi dokáže život pokaziť až do takej miery

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu