Ja a moje výčiny. Akokoľvek sizyfovsky sa snažím zostať normálna, nie je mi to súdené. Nenápadne sa začal druhý ročník. Daktorí ľudia sa zmenili. A to až tak, že som si všimla, že jeden z mojich spolužiakov akosi nebezpečne zmužnel, hoci je mladší odo mňa a doteraz som si o ňom myslela, že je to decko. Nuž, nečakane a veľmi rýchlo som zmenila názor.

Videla som ho v sne. Nahého. Videla som ho v skutočnom živote. Polonahého. Zo skúsenosti viem, že chalanom by mali zakázať chodiť po intráku bez tričiek, lebo tým rozptyľujú dievčatá. Je znepokojivé, ako ma teraz priťahuje, hoci predtým mi na ňom nič nepripadalo príťažlivé. Stačil jediný pohľad, jediné slovo, jediné otočenie sa dozadu k jeho lavici a opäť sa od základov zmenil svet. No dúfam, že iba dočasne a tajne.

P.S.
Pokračovanie tejto hry, ktorá by pokojne mohla byť fraškou, bude mať názov "Aké to je, mať hlavu zase na svojom mieste". Bude však krátka, lebo mne zvyčajne hlava dlho na jednom mieste nevydrží, keďže sa musí otáčať.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár