Maslo vždy nechám na stole, aby malo izbovú teplotu a ľahšie natieralo.
Rozstrihol som obal krevetovej vifinku, o misku som začal drviť slíže a ako posledné som pridal vegetu a ten olej, či čo to tam bolo pridané aj s korením. Všetko som to zalial vodou a jebol do mikrovlnky na päť minút. Medzi tým som si začal natierať maslo na rožok, keď som v tej žltej hrude našiel chlp. A môj to nebol!
„Peťa! Pocem! Hneď!“
Pribehla. „Čo je? Čo sa deje?“
„Vidíš v tom masle niečo podozrivé.“
„Ani nie.“
„Ani nie? Pozri sa bližšie.“
Sklonila hlavu.
„No bože, je tam vlas.“
„To nie je žiaden vlas, do boha! To je chlp. A ryšavý. Chápeš ryšavý!“
Nožík som hodil do umývadla.
„Aké mám vlasy?“ spýtal som sa.
„No čierne a miestami máš šediny.“
„Presne tak. A ty si blondína. Vieš, čo z toho vyplýva?“
„Že do bytu nám chodí nejaký ryšavý, pehavý zmrd a pchá mi čuráka do masla!“
„Prečo práve čuráka?“
„Lebo ten chlp bol pubišný.“
„Pubišný?“
„Kurva, pubišný, čiže z miest, kde ti ja pchám svojho červenohlavého fešaka.“
Zasmiala sa.
„A vieš kto je ryšavý?“
„Nie,“ povedala. „Neviem.“
„Tvoj bývalý! Ten zmrd!“
Mal som ju. Jasné, že ju sem chodí klátiť, to by mi tak nevadilo, alebo prečo mi ten kokot pchá svojho čuráka do môjho masla. Nemá dôvod ma tak nenávidieť. Dal som sa s ňou dokopy, keď už neboli spolu. Teda podľa nej.
„Padni na kolená a popros o odpustenie.“
„Čo?“
„Et nomine patris et filii et spiritus sancti, padni na kolená a vyfajči ma.“
Dvihla obočím, ale urobila to.
Už-už to začínalo byť, keď mi cinkla mikrovlnka. Trupom som sa otočil a nastavil ďalšie tri minúty. Tak ako vždy.
Už znova prichádzalo vyvrcholenie, keď niekto zaklopal na bytové dvere.
Chytil som ju za hlavu.
Znova niekto zaklopal. Dvakrát, trikrát, štyrikrát.
Chytil som ju za hlavu dvoma rukami.
Zazvonil.
A je to fuč. Dopiče, boh opatruj toho skurvy syna, čo tam bude stáť. Otvoril som dvere a uvidel som pána Utrecha, chlapík, ktorému platím za strechu nad hlavou. A volil Kisku.
„Poďte ďalej.“
„Viete, prečo som tu?“ Nevyzul sa.
Pozdravil sa s mojou milou, ktorá sa zavrela do izby.
„Nie, neviem.“ Vstúpili sme do kuchyne a ja som si vybral polievku z mikrovlnky.
„ Viete, nezaplatili ste mi.“
„Čo nezaplatil?“ Sadol som si za stôl a ovoňal polievku.
„Veď nájom, do boha! Tristopätdesiat eur!“
„No bohužiaľ mám len polovičku!“
„Tak si ju poprosím.“
Do ruky som mu dal osemdesiatsedem eur.
„Ale to nie je polovička.“
„Ale je! To je polovička z polovičky. Musí vám to stačiť. Viac už nemám. Viete, je to lepšie než nič.“
Chápavo prikývol.
„Preboha a čo robíte s peniazmi?“
„Dávam ich Dobrému Anjelovi.“
Priložil som si lyžičku k ústam a popálil som sa. „Kurvafix.“
„Koľko?“
„No väčšinu svojej výplaty.“
„Som milo prekvapaný. To je od vás milé. Veľmi milé.“
„To teda je.“ Otočil sa a šiel preč.
Polievku som zjedol aj s pečivom, ale bez masla.
Urobiť som sa, urobil, ale rukou.
Bolo pól druhej. Bolo jasno, slnko príjemne svietilo a z ruksaku som vytiahol svojho Dobrého Anjela. Môj Dobrý Anjel je vlastne iba ponožka. A tá ponožka má pre mňa veľkú cenu, lebo práve tú som mal na sebe, keď som prvý krát šukal kurvu; Vysokoškoláčku, ktorá miluje sex.
Vykuchal som Dobrého Anjela, v seba mal šesť sto euroviek, päť päťdesiat euroviek, a potom nejaké dvaciatky, desinky a päťky.
Človek musí v tejto dobe šetriť. Aj tam kde iný považujú za nemožné. Prešiel som turniketom do firmy a tešil som zo dňa, z týždňa, lebo stále som mal pocit, že som posledný deň v práci.
Pseudoblog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
tasha5
1. 10.októbra 2014 21:49
s maslom sa zhodneme !
5
@samtord ty skoda, no ja neadorujem tvoje blogy ako tvoja sekta aale obcas sa pobavim :-S p.s. nesiel si teraz pred chvilou okolo juzanky ?
Napíš svoj komentár