Konečne sme sa dotrepali na našu ulicu. Všetky veci nám následne ešte hodinu odnášali do bytu.
Nakoniec som už bola v izbe sama a moja izba vyzerala celkom sľubne. Síce bola zatiaľ celá zaprataná krabicami ale to mi nejako extra neprekážalo.
Keďže som mala ešte celé dva mesiace prázdnin dúfala som, že tu niekoho spoznám a celkom zapadnem. Celé dni som bola vonku a prechádzala sa po meste. Viackrát som sa stratila kým som si zvykla. Zoznámila som sa maximálne s obyvateľmi bytovky čo sa mi vôbec nepozdávalo. Prázdniny ubehli ani neviem ako.
"Ježiši" začala som kričať a hodila budík o stenu.
"Zase to skoré vstávanie a ešte nová škola"
Stredná bola nová éra. Utešovala som sa tým že všetci budú v triede nový a to trápne ticho nebude trvať do nekonečna.
Nemohla som ani raňajkovať a tak som sa vybrala na zastávku a čakala kým príde 30 – tka.
Nastúpila som a pozerala som von oknom. Cesta trvala iba pár minút a už som bola na mieste. Škola bola dosť veľká tak som sa spýtala asi nejakej študentky kde nájdem svoju triedu.
Prišla som presne na zvonenie. Usadila som sa do zadnej lavice, ako mi bolo zvykom. Prvý deň sa niesol v znamení zoznamovania. O 12:00 som konečne šla domov a prvé dojmy zo školy boli v celkom pozitívne.
Po čase som si našla viac než dosť spriaznených duší. V triede sme boli dobrý kolektív a naša triedna bola v skutku najlepšia. Dokonca som si obľúbila aj niektorých učiteľov. Skoro každý deň som po škole chodila za mamou, ktorá pracovala iba o poschodie nižšie.
Takto to pokračovalo stále ďalej a ja som si stále viac a viac uvedomovala, že svoju školu milujem aj keď učenie som nenávidela už od základky Mala som rada skoro všetkých, áno našli sa aj výnimky ale tie som pre istotu ignorovala...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár