Ako Sárinka anglické rozprávky pozerala a hlieny vykašliavala

(Londýnsky Vianočný Denník, 2. deň)

Že ako sa najlepšie strávia Vianoce? No šak netvárte sa divne a trápne, všetci dobre poznáte ten stereotyp: s rodinou, pri strašnom množstve žrádla a sto razy videných rozprávkach. Nesmie chýbať niekoľko základných vecí, ktoré sa krok od kroku a región od regiónu navzájom líšia a takisto nesmie chýbať väčšia či menšia miera stresu, že niečo nie je úplne dokonalé.

Môžem povedať, že u nás počas Vianoc v Londýne to bolo takmer dokonale stereotypné a takmer dokonalé. Až na niekoľko malých drobností - napríklad, som zvedavá, koľkí z vás boli o desiatej ráno na Štedrý deň vychutnať začiatok tohto výnimočného dňa v roku v poriadnej, teplučkej a rozbublanučkej jacuzzi. (Keby vaše pohľady v tomto okamihu mohli zabíjať, tak verím tomu, že som na diaľku mŕtva tak... no, 23x určite.)

Niežeby som rada míňala svoje ťažko od rodičov vyžobrané peniaze na hocijaké prkotiny. To preboha nie! Na peniaze (pokiaľ nejde o nakupovanie jedla) som vlastne až neskutočný škrob. Ale no tak nechoďte sa vybublinkovať, keď máte relaxačný komplex s posilňovňou, saunou, jacuzzi a menším bazénom priamo vo svojom bytovom komplexe a v cene - rozumej zadarmo. Len debil by to nebral. A kebyže si v bazéne dve obstarožné matróny, ktoré sa učili plávať pred druhou svetovou a odvtedy to dvakrát zabudli, neodmáčali svoje otlaky z behania po londýnskych výpredajoch, tak by som si aj zaplávala, ale prekvapivo aj napriek ich neschopnosti plávať viac než dva tempá vkuse ich bol dokonale plný bazén. Nevadí. Doženiem to v pondelok.

Po dokonalom zrelaxovaní nasledovalo to, čo ma sprevádza mojím životom už od minulého týždňa. Chrchlanie, sniakanie, opäť chrchlanie a opäť sniakanie. Prípadne nejaká tá prechádzka po okolí (rozumej obhliadka najbližších shopov, v ktorých 27ho decembra začne NAOZAJSTNÝ veeeeľký výpredaj). Keďže Angličanov si Ježiško/Santa Claus/Dedo Mráz/HoweverTheyCallTheFreakingSoCalledSpiritOfChristmas necháva nakoniec a darčeky im nosí až dvadsiatehopiateho, aby mu Angličania dokázali dokúpiť dostatok cukríkov a iných blbostí a tváriť sa, že sú neviemakí bohatí a nezabudli na svoje detičky, všetky obchody sú 24.12. otvorené až do večera. A PLNÉ.

Najdlhšia rada paradoxne stála pred obchodíkom s francúzskymi syrmi. Tiahla sa na pol ulice a ja som proste nechápala, koľko divných ľudí je na svete. Ešte aj cez zapchatý nos som cítila divný odér, ktorý sa z obchodíku linul. Ale ktovie... niekomu to možno vonia.

Po nákupe vianočného ovocia (rozumej ananás, banány a mandarínky) sme vyfúkaní dosýta (rozumej vetrom aj vreckovkami) zapadli do hniezda (rozumej ooobrovská manželská posteľ) a oddali sme sa vianočným extrémnym radovánkam (rozumej pozeranie anglickej káblovej televízie).

Fascinuje ma, že v Anglicku človek má čo na Vianoce pozerať. Idú filmy, ktoré som ešte nevidela alebo som ich videla iba raz a páčili sa mi. Angličania púšťajú staré klasiky aj nové rozprávky. (Moji rodičia síce tvrdia, že každý rok púšťajú to isté a zastrájajú sa, že budúci rok, ak tu budem, tak budem nadáva rovnako ako oni, ale ja im neverím!) A tak som videla po sto rokoch zase raz Čokoládu (aaach, Johny Depp vie vždy zlepšiť vianočnú náladu!), videla som Kliatbu mesačného údolia, Krásku a zviera, Narniu 2, Autá, vianočné vydanie Shreka a užsianinepamätámčovšetkoešte.

Pomedzi mi nedá neopomenúť aspoň v krátkosti drobnosti ako vianočná večera. Poviem vám, vydarila sa naozaj dokonale. Vaječný koňak kvality, ktorú som ešte nepila (bez irónie), výborne upečený losos, šťavnatý zemiakový šalát a dokonalé smotanové sviatočné halászlé, snáď lepšie, ako sme si zvykli robievať doma. Možno to spravili tie zvláštne anglické hríby. Všetci jedli a pili, nikto sa na nič nesťažoval, nikomu nezabehla kosť, nikto sa s nikým nepohádal. Takéto pokojné Vianoce som už niekoľko rokov nezažila.

Až na tie chrípky, ktoré sa našou rodinou šíria enormnou rýchlosťou a miesto ustupovania sa dá povedať, že so zmyslom pre suchý anglický humor stále bližšie pristupujú, môžem povedať, že we´re having a great time together. Množstvo sladkostí na našom stole by sa muselo počítať na kvantá a takisto aj množstvo zvyšnej smotanovej polievky, na ktorú si už teraz, súc byvšia neskutočne prežratá, ale tak či tak brúsim zuby. Ak za tieto Vianoce nepriberiem aspoň o tri kilá, tak potom ani gram.

Možnože by ste chceli počuť o tom, ako som videla trilión pamiatok a chceli by ste vidieť trilión dva fotiek (fotky budú, keď sa k nim neskôr dostanem). Možnože by ste chceli počuť o londýnskej výzdobe and so on, ale musím vás sklamať. To všetko možno príde na rad, ale najprv musím trochu menej kašľať a sopliť. Ale tak či tak - máte sa na čo tešiť. A mimochodom - bez srandy - dúfam, že ste mali aspoň taký super Štedrý večer, ako ja.

Pretože nie je nič krajšie, ako nádherne vypleštené výrazy na rodičovských tvárach, keď si rozbalia svoje vianočné ponožky so vzorom vločiek na členkoch, a niet nad ten recesistický výraz, ktorý potom môžete hrdo nasadiť na svoju tvár. O TOM SÚ VIANOCE!

Ak ste masochisti a nemáte čo robiť, o prvom dni vo vianočnom Londýne si môžete prečítať presne tu.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu