Asi sa z teba zbláznim, bude mi strašiť vo veži, aj ty sa zo mňa zblázniš, ak Ti na mne záleží...

Poznámka na začiatok: Nie je to až také osobné, ako môže vyzerať. A máš tie gule, tak si to prečítaj

Kolegyňa D. dnes poznamenala, že by nebolo odveci kúpiť vínko. Také dva litre na troch ľudí na priváte, spolu s Kofolkou, to znamená nutne príjemný večer.
A tak sme sa podvečer vytrepali vonku a kúpili červené. Frankovku. A načali sme ju ešte cestou domov.
Také pitie na sídlisku, to vám je vec. Proste parádička. Človek má pocit, že sa ho netýkajú žiadne svetské zákonitosti.

Dnes o takejto dobe už u mňa mal byť štyri hodiny. Snažím sa prežrieť fakt, že leží doma a je mu na hovno. Je nám na hovno spoločne. Hoci mne možno nejako skryto.
Neverila som, že sa ešte niekedy naozaj zaľúbim. Stalo sa. Akože do riti. Neverím.

Asi sa z teba zbláznim,
bude mi strašiť vo veži,
aj Ty sa zo mňa zblázniš,
ak Ti na mne záleží...

Celé je to šialené, bláznivé, rýchle, šialené, neuveriteľné.
Čo všetko vedia zmeniť poondené dva týždne. Dva týždne nonstop s jedným človekom.
Dva týždne pri pive, rozprávaní a iných hovadinách patriacich do normálneho, všedného života.

V mojom živote existuje až príliš veľa ľudí, ktorí by mohli takto fungovať. Mohli by so mnou chodiť na pivo a chytať ma za ruku, keď by som vyronila slzu.
Ale najnovšie som zistila, že to môže iba on.

Dnes som sa prefarbila. Zase späť na rovnakú farbu, akú som mala predtým. Ohnivo červenú.
A už teraz sa teším, ako pri ňom poriadne pohodím vlasmi a na neho padne vôňa tých vlasov. A bude vidieť tú farbu. Ktorá je tu koniec koncov len a iba pre neho.

Dnes spím v posteli, v ktorej je miesto ešte pre jedného človeka. Za normálnych okolností by nebolo a rozvaľovala by som sa.
Ale momentálne je. Pretože sa schúlim na jednej strane a budem sa tváriť, že na tej druhej niekto leží.
Nechcem byť infantilná.

Dnes večer to korunovalo víno, Kofola, neskoré nočné farbenie, rozdeľovanie vlasov na dve rovné časti a rovnú cestičku. Aby som sa mohla tváriť, že som žena a nemám v sebe až tak veľa z chlapa.
Ohováranie celého sveta, smiech, Metropolis na YouTube, kopa iných hlúposti, ktoré sú schopné vypustiť iba tri ženy v jednej kuchyni.
R. rozprávala o tom, aké je nanič mať akéhokoľvek chlapa.
D. rozprávala o tom, aké je ťažké si nejakého normálneho chlapa.
Ja som bola ticho a usmievala som sa ako idiot. A fajčila som jednu od druhej.

Zajtra budem nudiť doma. Nemám školu, a tak sa budem učiť, tváriť sa, že sa učím, robiť všetko možné okrem učenia a tak podobne.
Pritom myslieť na hovadiny.
Na to, že som chcela ráno sadnúť na vlak do Štúrova, iba tak, z haluze. Z hovadiny. Z chcenia.
Ale že som dospelá, tak nebudem robiť hovadiny. Aj keby som mohla.
Čo by sa stalo, kebyže mu ráno zavolám "som v Štúrove na stanici, naviguj ma, kam mám ísť teraz?". Asi nič také zlé.

Pritúlila by som sa teraz k niekomu. Ako hovädo veľmi.
Je mi úplne, ale absolútne jedno, že som infantilná. A chcem ho tu. A hneď. Aj s tými napuchnutými uzlinami.

Vonku je dnes fakticky veľký mesiac. Čumeli sme naň s D. už z balkóna. Teraz budem naň za chvíľku čumieť zase, lebo si zapálim nočnú cigaretu.
A potom pôjdem spať.
Do postele, kde budem ležať iba v jednej polovici.

Prezradiť mi skús,
prečo stále mám chuť ujsť,
za tebou, za tebou, za tebou...
Prezradiť mi skús,
celý život mi chce ujsť,
za tebou, za tebou, za tebou...

Momentálne nie je nič dôležitejšie než vidieť ho. Ani skúšky, semináre, učenie, mama, naozaj, nič.
Možno je to krátkodobé, srať na to. Hlavné, že je to teraz tak.

Nech je to čokoľvek, nech je to akékoľvek. Dokázala som sama sebe, že som ešte schopná fungovať inak, než len na báze nechutnej materiálnosti.
Že sa mám na koho tešiť, komu volať, na koho myslieť, koho objímať. Z celého srdca a stále.

Z., chcem, aby si vedela, že máš u mňa aspoň tak dve-tri pivá za to, že som Ho mohla spoznať. Nech už to dopadne akokoľvek.

Asi sa z neho zbláznim,
bude mi strašiť vo veži,
a bude mi to úplne jedno,
že mi na ňom záleží...

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu