Bolo to dávno...

Za tichej noci pod železným zábradlím,
sedel ten Dobrý bok v bok - a s tým Zlým.
Deň - noc sa spoja v jedinej tichej rane,
čo bolo predtým, už nie je nikde dané.

V uliciach dávno nevládne už radosť,
veď tichosť sveta dávno spravila mu zadosť
a zadovážila hávy čierne, smutné.
Len samé rúšky a papalášske kutne.

Podaj mi ruku a prevediem ťa mestom,
avšak nie po parkoch, ani v ústret riek.
Prepáč mi, no s týmto novodobým peklom
ani ja nemám na dnešnú zlobu liek.

Bolo to dávno, čo cnosť, pravda, krása
sa nosili po týchto svetlých uliciach.
´Však teraz nás len moľa zloby spása,
etika drieme chladná v policiach.

Tak rada by som kričať dobro vo svet,
no ani hlasu v mojom krku niet.
Dnes nemám silu kričať len to dobré,
dnes moja duša o sústo lásky žobre.

Lebo lásky, tej nikdy nie je dosť,
lásky je málo a nahrádza ju zlosť.
A čím viac lásky vôkol zasejeme,
tým viac sa... žeby naprázdno zasmejeme?

Však chcem veriť, že tomu stále tak ´ni nie je.
Pretože keby, tak s mojou dušou zle je.
Ja ostala by žiť tu v tomto svete,
no len telo bez duše od tých dní sledujete,

ten zvyšok by odkráčal na londýnsky most
a tam sa hodil lodiam do cesty.
Na tomto svete zvláštny, hlúpy hosť,
ktorý ´ni spokojný, a kládol protesty.

Lásky je v svete tak hrozne, hrozne málo,
že nad tým by oko mi iste zaplakalo.
A že aj plače - dnes večer jaksi obzvlášť.
Nechcem viac svietiť a oblečiem si plášť,

nech vedia, vidia, cítia a počujú,
že ak mi ju vezmú, tak ma zamordujú...

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu