Dojmové čriepky z Veľkonočného Londýna I. (Let, Mortlake, živá chladnička, megachlpaté mačky a iné srandy)

Asi dva týždne dozadu sa moja drahá mami rozhodla, že je načase, aby som si zase zaletela do Londýna, keďže som tam od Vianoc nebola. Aby ste chápali, moja mama aj so svojím drahým je tam nonstop. Aj pri mne by boli zrejme dosť šťastní, kebyže som tam bola nonstop, ale ja som sa nedala a dala sa na vysokoškolské štúdium slovenského jazyka, čím som definitívne zmarila ich nádeje.

Let sa mal odohrávať od desiatej hodiny slovenskej štvrtkovej, na štvrtok, ktorému Slováci nadávajú Zelený. Však ako inak vhodnejšie využiť veľkonočné prázdniny, než niekoľkodňovým výletom do Londýna? A tak som deň predtým musela nájsť voľný spoj, ktorý by ma vyslal do Bratislavy ku mojim krstným rodičom. Napokon to bol komfortný vláčik z Belehradu, kde som stretla niekoľko Indov, kopu Maďarov a ešte niekoľko neidentifikovateľných indivíduí.

Pobyt u krstných bol zaujímavý. So štyrmi deťmi sa človek totiž nikdy nenudí. A to je jedno, že najstaršia je taká stará ako ja. A tak som sa podrobila miernejšiemu výsluchu, dúfala som, že sa pôjde skoro spať, aby som sa napokon dostala do postele niečo po polnoci s očami stojacimi krížikmi. Ale to viete, o Matfyze a vedeckej jednoodborovej matike sa dobre rozpráva, hlavne so slovenčinárkou. A rozoberať docenta Kubáčka je tiež celkom sranda.

Letela som prekvapujúco skoro načas. Bezpečnostná kontrola sa rozhodla, že dnes zo mňa nebude robiť teroristku a nechala ma prejsť bez akýchkoľvek problémov. Možno je to ale aj tým, že som nezabudla pred prejdením detektorom kovov podotknúť, že ja pípam vždy, tak nech sú na to pripravení a že im na to ukážem papier od lekára.

Po kúpe maľovaných krížoviek (maľované krížovky na let lietadlom rulez! Ani neviete, ako vám prejdú dve hodiny, a to si nerobím srandu), nejakej tej vody a po telefonáte s Antonom, ktorý samozrejme vyvolal otvorenie gateu - ktorý sa vždy musí otvoriť v tom najnevhodnejšom okamihu, aby ste sa ocitli na konci radu - som sa usadila pri okienku. Vonku bolo jasno a ako letušky sme vychytali Rumunky, Poľky a zrejme Bielorusky (hanbili sme sa s manželským párom, čo vedľa mňa sedel, surovo opýtať).

Cesta z letiska sa niesla v duchu nezastihnuteľného maminho mobilu, mentolových cigariet, preplneného letiska a ešte preplnenejších autobusov. Akýmsi zázrakom som sa však natrepala už do druhého, ktorý mieril do centra Londýna, vykvasila som sa a strašidelne silno som zaspala. Zobudila som sa chvíľku pred tým, ako som mala vystupovať.

Nasledoval mierne stresujúci pobyt u maminých zamestnávateľov - rozumej vo veľkom byte zariadenom úplne úžasným spôsobom, kde sa rozpráva jedine angličtinou s indickým prízvukom. Proste niečo zaujímavé. Dieťa, o ktoré sa mama stará, ma nechcelo pri odchode ani pustiť domov. Keď si uvedomím, že deti mám rada jedine na slaninke a cibuľke podliate smotanou, tak nechápem, ako sa niečo podobné mohlo stať. Zrejme naozaj na staré kolená nejako mäknem alebo čo.

Cesta z centra, kde bývajú mamini darcovia chleba na miesto ich dočasného bydliska trvá krtkovaním (rozumej metro) asi hodinu a pol. Za ten čas si v metre všimnete všeličo od zvláštne úchylne sa tváriacich starých deduškov po párik so zhruba 30ročným vekovým rozdielom (áno, chvalabohu ona bola tá mladšia), ktorý sa bez akýchkoľvek zábran oproti vám cukruje, po prestupe do vlaku si všimnete uja, ktorý má jednu ponožku modrú a druhú červenú a obidve má zastrčené v bielych šnurovacích topánkach, z ktorých pravá má zelenú a ľavá žltú šnúrku. Práve toto sú dôvody, prečo milujem Londýn. Tu by sa nikto neobzeral ako pozbavený zmyslov, aj keby som išla von oblečená v igelite previazaná rybárskym sylónom.

Naši momentálne bývajú v časti Mortlake. Je to taká mierna časť pre village idiotov, rozumej prisťahovalcov a dedinčanov, je tu kopa veľmi veľkých chlpatých a krotkých mačiek, ktoré vysedávajú na všetkých možných múrikoch vrátane vášho múriku garáže alebo na vašom posilovacom stroji, ktorý máte v záhrade (áno, na tomto dome je posilovací stroj v záhrade, interesantné, však?) a nechávajú sa s veľkou obľubou hladkať.

Dom je pekne zariadený a čistý asi ako moja izba v čase skúškového, a to som teraz mimoriadne urazila moju izbu. Vyzúva sa tu jedine v izbe, ktorú obývajú naši, pretože je predpoklad, že stykom s podlahou by sa mohla do tela preniesť ebola alebo iná smrteľná choroba. V kuchyni by sa bordel dal zoškrabávať špachtľou a naši urobili mimoriadne dobre, že si kúpili vlastnú chladničku, pretože po otvorení tej "erárnej" spoločnej sa na vás vyvalí puch, ktorý by v pohode zvalil z nôh aj mamuta, vrátane minimálne polhodinovej narkózy. Napriek svojmu vedeckému zápalu a snahe vedieť, ako sa správajú takí bordelári som naozaj nemala dosť síl a odhodlania bližšie skúmať obsah spoločnej chladničky.

Už proste chápem, ako to vyzerá na dome, kde bývajú okrem našich ešte štyria chlapi, každý slobodný, bezdetný a strašne neporiadny. Včera sme umývali, drhli, zametali, aby sme pobytom v jednotlivých miestnostiach nechytili nejakú pleseň do dolných/horných ciest dýchacích, a mama natrikrát dezinfikovala vaňu, pretože štvrtok je deň sprchovací a tak v nej bolo zrejme aj čo-to pozostatkov z odstraňovania špiny ich spolubývajúcich. Neviem, netuším, tipujem. Neodvážila som sa totiž nazrieť do kúpeľne, kým nebola dokonale vydezinfikovaná, a aj potom, keď som išla cikať, som levitovala radšej v zjazdárskom postoji, aby som si nenavarila nejakú záhadnú pohlavnú chorobu.

Po tejto desivej zložke vám chcem ešte povedať, že inak je tu pekne. Je to pekná vidiecka štvrť, kde je ticho, spievajúce vtáčiky a samozrejme tie mačky. A občas, keď ju mačky nezožerú, aj nejaká veverička. Dnes kvasím celý deň na dome a budem sa snažiť zo seba spraviť človeka a niečo sa naučiť. Podvečer sa ideme do Richmondu pozrieť na park, kde sa bežne premávajú obrovské stáda lesnej zveri (rozumej jelene, srnky a iné srandy). A áno, snáď zoberiem aj foťák.

Každý má svojskú Veľkú noc, tá moja bude takáto. A nabudúce beriem so sebou veľký kufor do podpalubia a balím do neho aj čierneho pasažiera, aby mi tu bolo ešte lepšie, než mi je teraz

Do skakavenia, priatelia, s novými informáciami sa vám stanica Sárinka určite prihlási už čoskoro.

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu