Každý o nich hovoril, že sa k sebe hodia, ako keby ich vyrobili ako komplikovanú skladačku. Dopĺňali sa, prekrývali sa, vytvárali spolu teleso, ktoré bolo schopné rozosmiať aj tlakový hrniec a p.prof. Čunderlíkovú, a že p.prof. Čunderlíková, zaslúžilá učiteľka geografie a fyziky, bola známa svojou extrémnou absenciou akéhokoľvek zmyslu pre humor! Keď sa Džino zoznámil s Katkou, bolo okamžite jasné, že už dlho nebude sám. Vždy bol veselá kopa - samý smiech, žiadne slzy, žiadna holka, žiadne dbanie samého o seba, proste len pivo, kamaráti, občas škola - prospieval celkom fajn.

Katka mu vstúpila do života rovnako ako vstúpil osobný vlak Poprad-Košice do cesty rušňu spoločnosti Cargo v Spišskej Novej Vsi - a len zázrakom z toho neboli traja mŕtvi! Mŕtvi boli iba dvaja, Džino a Katka, mŕtvi jeden do druhého, mŕtvi láskou a skladajúci svoju skladačku. Odvtedy ich bolo všade vidieť spolu. Jeho prvá reálna holka, s ktorou dlhšie vydržal, a jej najväčšia láska za celé krásne idylické roky tínedžerského blbnutia. Razom si podmanil aj jej kamarátky, ona vstúpila pre zmenu do jeho partie, ako keby tam patrila odjakživa. A zrazu sa tie dve partie akoby zázrakom, pôsobením dvoch elementov spojili.

Trvalo to dlho. Namáhavý ročník na strednej, nádherné prázdniny, počas ktorých spolu Džino s Katkou pochodili festivaly, jazerá, hory aj moria. Skoro ako v rozprávke. Doniesli si tony zážitkov a minimálne kilá fotografií, ktoré potom mohli ukazovať kamarátom. A potom prešiel zase ďalší namáhavý rok na strednej, s prívlastkom maturitný. A potom najdlhšie prázdniny v živote študenta základnej a strednej školy!

Džinova a Katkina partia (ďalej pre zjednodušenie proste len "partia") sa rozhodla, že tento rok podnikne aspoň jeden spoločný výpad, ktorým by oslávila úspešné ukončenie stredoškolskej dochádzky väčšiny z členov partie (až na Gregyho, ktorý bol ucho a maturitu mal pred sebou až o rok). Koleso šťastia sa zatočilo a ukázalo na Topfest, na ktorom mali tento rok hrať - čuduj sa svete - samá dobrá hudba! Vyzeralo to tak, že každý si tam niečo nájde. Kam sa však vybrali všetci hromadne bol koncert Kabátu, pri ktorom sa spokojne rozložili na zemi s gigadekou a väčšina sa pustila do slastného degustovania čerstvého ríbezľového vína a už menej čerstvého, zato o to lákavejšieho litrového absinthu.

Gregy, sediaci vedľa Katkinej najlepšej kamarátky Verči, sa konverzačným tónom spýtal, či jej môže naliať a potom kopcom prelial jej poldecový plastový pohárik, ktorý držala v ruke, takže na deke ostal rozširujúci sa zelený fľak. Po tom, čo mu vyhubovala, sa zase začali správať, ako keby sa nič nebolo stalo. Koncert ubiehal a vzhľadom na úmorné denné horúčavy sa akosi nikomu z partie nechcelo skákať. Akurát po chvíli, keď Kabát spustil "Malú dámu", sa väčšina ľudí aspoň postavila, aby lepšie videla na pódium. Vtedy Gregy pomaly zatiahol:
- Teda, ja by som chcel vedieť, či aj mňa toto o rok čaká.
Verča po ňom divne pozrela a podvihla obočie:
- Akože čo? Maturita? Samozrejme, ak sa na to totálne nevyje...
- Ale nie, - okamžite ju zastavil a mávol rukou smerom pred stojacu skupinku ich kamarátov:
- Myslel som ich.

Pozrela smerom, kde ukazoval a všimla si Džina s Katkou, sediacich opretých jeden druhému o chrbát, čumiacich zamyslene na Kabát. Je veľmi ľahko možné, že sa mali chuť zdvihnúť a radšej odísť na koncert Fialiek, ale zrejme nechceli trhať partiu.
- Ale však s Džinom sú spolu už dva roky, - namietla zase raz nechápavo a Gregy pomaly prikývol:
- Dva roky a už nie dlho.
Rozhostilo sa ticho, ktoré vlastne vôbec nebolo ticho, lebo do toho všetkého reval na plné gule Kabát, takže vlastne bolo treba kričať, aby sa jednotlivci počuli. Verča sa zamyslene a zamračene pozerala na dvojicu pred sebou a napokon sa nespokojne otočila ku Gregymu:
- A to zase prečo?
- Najprv nalej, - opáčil so žmurknutím a ona mu nespokojne naliala do poldecáka absinth, aby už pokračoval a ukojil jej od prírody obrovskú zvedavosť.

- Ale však sa na nich pozri! Kedysi boli jeden olympijský plameň, dnes je medzi nimi vášne asi ako medzi súrodencami. Kebyže neviem, že je to náš Džino s Katkou, tak si myslím, že sú brat a sestra, - poznamenal napokon a Verča začala toto jeho odvážne tvrdenie skúmať.
Bol fakt, že sa nedržali za ruky a len občas medzi sebou prehodili slovo či postrčili jeden druhého, ako sa im nepríjemne sedelo, aby sa mohli pohodlnejšie oprieť. Niečo na tom bolo...
- Ale to predsa nemusí znamenať, že sa rozídu, - kapitulovala napokon na Gregyho pripomienky.
- No, možno nie, ale ja si myslím, že ju skôr či neskôr pustí k vode. Je to jeho najlepšia kamarátka, s ktorou si výborne rozumie, môže s ňou čokoľvek robiť, čokoľvek prediskutovať, a občas sa s ňou vyspí. To posledné by už možno bolo načase vypustiť z poradovníka, dokým ju to nebude bolieť príliš, - zamudroval nahlas, hoci cez Kabát bolo počuť len asi každé jeho druhé slovo.

Viac sa k tejto téme nevracali a venovali sa radšej téme, čo sa stane, keď človek v letnej horúčave skombinuje ríbezľové víno s absinthom. Už o hodinu a pol to obidvaja svorne podopierajúc stan a vracajúc do priekopy živo pochopili.
Zhruba v tom istom čase prechádzali Katka s Džinom smerom k stanovému mestečku. Držali sa za ruky, ale iba tak, za malíčky, a keď Džino podotkol niečo o koncerte, na ktorom práve boli, Katka ho zrazu nervózne prerušila:
- Lukáš, čo sa deje?
Bola snáď jediná, ktorá mu hovorila menom a neustále sa nevedel rozhodnúť, čo sa mu to páči, alebo ho to naopak irituje. Bolo to niečo zvláštne medzi tým, podľa toho, akú mal akurát náladu. Akurát že dnes na jej otázku nevedel odpovedať, a tak skúsil rečnícku kľučku:
- Čo by sa malo diať?
- Ja neviem. S tebou, s nami, so všetkým. To sa akože nič nedeje? - opýtala sa a silnejšie mu stisla ruku. A vtedy to celé pochopil.

Spomalil, až nakoniec zastavil a postavil sa jej tvárou v tvár, aby vyslovil slová, ktoré mal niekde na kraji hlavy už desne dlho:
- Katka, neviem, či ťa ešte stále milujem.
Celý deň sa opaľovali, pripekali na horúcom slnku, takže ich tváre boli takmer sýtočervené, ako papričky - ale momentálne by sa v Katkinej tvári nedorezal červene ani krvi, a nebolo to spôsobené osvetlením. Zreničky sa jej rozšírili a očami stále mapovala jeho ústa, aby sa uistila, že to, čo povedal, pochopila a rozumela správne, hlásku za hláskou.
Napokon pochopila, povzdychla a sklopila hlavu. Pevne ju chytil do náručia a začal jej šepkať:
- Nie, ja som to tak nemyslel... nechcem ťa stratiť, si to najbližšie, čo mám, najlepšia kamarátka, nikto mi nerozumie tak, ako ty...
A ďalšie žvásty, ktoré boli v skutočnosti pravdou, ale nič nemohli zmeniť na tom, že jej práve zrútil jej malý kartový svet. Džino s jeho džínovou láskou.

Chodili spolu z čisté lásky a sedmnáct jim bylo let,
a do té lásky bez nadsázky se vešel celý širý svět.
Ta naše láska džínová nám dvěma patří a nám se podobá.
Je jako já, je jako ty
a všechny starosti, problémy, hlouposti za nás vyřeší.

Džínová láska nedokázala vyriešiť jedinú Džinovu vetu, ktorú vyslovil a vnútri svojho srdca už dlho nosil. Zrazu mu prestala byť taká blízka a prestala mu tak rozumieť. Zrazu spolu prestali tráviť všetok voľný čas a keď končil druhý semester druhého ročníka a išiel na brnenskú kolej pozrieť Gregyho - uvidel ju na chodbe.
Bola uhladenejšia než kedykoľvek, ako ju videl v minulosti. Aj akási chladnejšia, cudzejšia, ako keby sa z nej zachoval len obal, vnútro akoby odišlo. Prešla okolo neho a povedala mu "čau, Džino" a on si v tej chvíli uvedomil, čo si mal uvedomiť dávno.

Láska, to je hlavne priateľstvo. Ak si raz budeme myslieť, že ten druhý je pre nás už len priateľom, často si musíme uvedomiť, že bez lásky by naším priateľom, a hlavne tak blízkym, nikdy v živote nebol. Priateľstvo sa môže zmeniť na lásku a tá sa môže ustáliť opätovne na priateľstve. Ale iba ak neodíde... pretože ak odíde, tak odídu aj srdcia, ktoré už k sebe nenájdu cesty späť.

Bola tak chladná a tak nedostupná, s tým milým, srdečným a predsa tak strašne bezcitným úsmevom, že to musel spláchnuť absinthom s ríbezľovým vínom. Po prvý raz po tomto semestri mal ráno hlavu ako črep a cítil, že potrebuje priateľku. Takú naozajstnú priateľku, ktorá ho chápe, rozumie, spraví hocičo a on jej môže povedať hocičo. Potom ho zachvátil pocit prázdnoty, a tak vyprázdnil do seba zvyšok vína, ktoré stálo na stole pri Gregyho posteli - vzápätí ho naplo a išiel sa vyzvracať do záchoda.

 Blog
Komentuj
 fotka
janka203  24. 8. 2010 07:58
velmi,velmi dobre.
 fotka
sarah_whiteflower  24. 8. 2010 10:59
@janka203 Ďakujem
 fotka
johnysheek  24. 8. 2010 11:15
majka jeden z naj ak nie ten naj blog čo som od teba čítal..



konečne niečo ne.. neviem aké



 fotka
sarah_whiteflower  24. 8. 2010 11:24
@johnysheek A čítal si moje staršie poviedky, čo som sem dávala? Tie sú takmer všetky na toto kopyto Nemám pocit, že by to bolo niečo extra, ale inak by ma bohovsky zaujímalo, čo je to "ne... neviem aké "
 fotka
johnysheek  24. 8. 2010 11:34
cital som kopu od teba.. i davnejsie.. a prave to moze znacit to ne.. neviem ake..



(to ze na tie starsie si uz tak nepamatam a mozno prave preto, ze po dlhom case si vyplodila nieco take.. tak sa mi to paci..)



proste z tych co som citaval v poslednom case ma toto asi najviac oslovilo..

najprv som od toho po prvom odstavci cakal nieco ine.. ale ako to pokracovalo a ako si to nasledne ukoncila..



proste..
 fotka
sarah_whiteflower  24. 8. 2010 12:02
@johnysheek V tom máš pravdu, nepísala som poviedku už dlhšie Som rada, že to aspoň niekoho oslovilo, lebo už v poslednej dobe sa na Birdze takéto veci veľmi nečítajú. A na takéto niečo musí byť aj nápad, nálada a vôbec všetko dokopy... väčšinou aj neskorá nočná hodina



Možnože čoskoro vznikne niečo ďalšie, bude záležať od okolností...
 fotka
johnysheek  24. 8. 2010 12:18
ja viem ze je to tazsie ako vylev
 fotka
sarah_whiteflower  24. 8. 2010 12:49
@johnysheek Tam vôbec nejde o to, že je to ťažšie ako výlev. Vlastne ani nie je, na toto mi bolo treba na napísanie menej času, ale musí sa stretnúť vhodný čas, vhodná nálada, proste viac aspektov ako na výlev.



Ale len tak mimochodom - moje posledné dva blogy výlevmi neboli
Napíš svoj komentár