I believe in our love... a rozliala som si po celej izbe červené víno.

Keď sa teraz pri večernej fajčiarskej pauze pozriem von z okna, už nevidím na nitriansky hrad. Dávno ho tak zarástli stromy, že vidieť akurát tak priľahlý Merkury Market a inak nič. Ách, táto Nitra vie byť niekedy naozaj nepredvídateľná.

Zvyšok hajzlového papiera pošiel na to, aby som zachránila, čo sa dalo, keď som rozliala asi deci červeného vína rovno vedľa postele. Na peknú zelenú deku, na svoju kabelku značky Converse, na nohu môjho obľúbeného plyšáka, na ľavú nohu mojich teplákov a na členkovú ponožku. Jeden by neveril, aké vie také víno narobiť neuveriteľný bordel.

Ale o tom som nechcela.

Vlastne to celé spôsobilo akurát tak to, že som si sadla ku počítaču a vedľa seba mám zvyšok toho vína - pre istotu v plastovej fľaši, pretože tak sa to jednoduchšie skladuje a pije bez toho, aby som riskovala nejakú ďalšiu "červenú nehodu".

Aby ste tomu rozumeli, nemám tu to víno nato, aby som sa systematicky opila. Proste som len niečo potrebovala k večeru a čítaniu Matkina. A hej, vyzerá to tak, že tú knihu dočítam ešte dnes. A naozaj som na Matkina svojho času nehorázne nadávala, a naozaj sa mi teraz nehorázne páči. No čo, tak sa mu teda verejne ospravedlňujem, že som povedala niečo podobné o jeho tvorbe. Ľudia sa zvyknú v živote mýliť...

Vlastne v živote podstupujeme až príliš veľa omylov. Je mi však jasné, že ten, ktorý sa konal zhruba pred tromi mesiacmi, aspoň doteraz určite žiadnym omylom nebol.

A jedna z vecí, ktorou som si teraz absolútne istá je fakt, že som si istá našou láskou... našou obojstrannou láskou. Nech bolo v minulosti čokoľvek, nech sa čokoľvek udialo. Ale keď si spomeniem na naše zoznámenie, na naše "ľúbim ťa" poprvýkrát, na to všetko, čo sme spolu za ten krátky čas stihli prežiť...

Všetko je to také jednoznačné, až mi z toho chce byť smutno, ale chvalabohu nejako nie je. To je pozitívne. Vlastne mi je celkom fajn a cítim sa tak zvláštne uvoľnene. Takéto večery sú tu iba raz za čas.

Potrebujem k svojmu životu počuť, že ma má niekto viac než rád. Naozaj. Som jedna z tých žien, ktorá nevydrží, keď muž proste "iba tak ľúbi" a nič nepovie. Mlčanie ma zabíja rovnako ako vojakov v prvej svetovej vojne bojový yperit. Ale on nemlčí. To je dôležitejšie.

Nechcem sa o tom vlastne veľmi rozpisovať, vlastne... ani neviem, prečo som vlastne začala písať. Možno proste iba preto, že som mala chuť vám povedať, že po dopísaní tohto blogu si zapálim ešte jednu mentolovú cigaretu a bude mi dobre. Nech zajtra, pozajtra, o týždeň či o mesiac príde čokoľvek. Pretože momentálne mám pocit, že sa mám o koho oprieť, ak príde akýkoľvek problém. Malý, veľký, banálny či vážny.

We believe in this love... čo tam po rozliatom víne. Dôležitejšie je, že zajtra ho zase zovriem vo svojom objatí. Nech sa bude diať absolútne čokoľvek. Vlastne na ničom inom tak veľmi nezáleží...

 Blog

21 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu