Nevravím o tom, že nutne chcem teraz niekoho zadusiť svojou partnerskou láskou. Tento cit nemusí byť nutne namierený voči životnému partnerovi, ani nemá pôsobiť zväzujúco ani nič podobné.
Má to byť cit, ktorý mne samej dokáže, že som schopná citu čistého a úprimného. Hromadí sa vo mne a ja som si úplne vedomá toho, že ním plytvám, že ho ponechávam v sebe nerealizovaný a potom som zbytočne nešťastná a z nedostatku realizácie sa cítim čoraz viac prázdna.
Ale aby som sa vyjadrovala ako človek a nie ako blázon, ktorý použije ešte aj vo vete "Dnes som vstal o siedmej" desať odborných výrazov, skúsim to všetko preniesť do trochu konkrétnejšej roviny.
Rada by som sa cítila užitočná pre niekoho, kto potrebuje práve pomôcť, potrebuje pohladiť psychicky, fyzicky, potrebuje akokoľvek pomôcť, rada by som sa pokúsila pomôcť, hoci možno sama neviem, akú práve pomoc by som mala poskytnúť.
Rada by som ráno vstala so zlou náladou, ale v okamihu, kedy by som si všimla prvého človeka, na ktorom mi záleží so zlou náladou, tá moja by sa vytratila do nekonečna. A záležalo by mi na tom, aby sa vytratila aj zlá nálada toho človeka. Možno nie navždy, ale aspoň na chvíľu. Mám chuť si zase zájsť s Vanesou na kávu a mám chuť na to, aby mi potom povedala, že jej so mnou bolo dobre a že sa cítila fajn. Alebo by mi to nemusela ani povedať, stačí, keby som jej to videla na očiach.
Mám chuť zavolať iba tak domov, ako sa majú, popočúvať ich náreky a povedať im, že všetko bude dobré, ale nie takým tým prázdnym spôsobom. Takým tým, ktorému každý jeden človek na moment uverí a je mi ľahšie na srdci.
Mám chuť niekoho škrabkať po chrbte do odpadnutia ruky, iba preto, že viem, že škrabkanie po chrbte je mimoriadne príjemné. Mám chuť spraviť niekomu chutné, výdatné a s láskou pripravené raňajky do postele s bielo-modrým obrúskom.
Mám chuť spať s niekým pod šírym nebom a pri zaspávaní sa mu prehrabúvať vo vlasoch - ak to samozrejme má rád. A ak nie, tak proste spraviť niečo, aby sa cítil príjemnejšie, ako sa cíti teraz.
Chcem, aby sa nálada zlepšila v miestnosti, do ktorej vkročím, pretože všetko obrátim na žart, všetci sa budú smiať a na chvíľu zabudneme všetci na svoje malé, banálne trápenia, ktoré sa v nás odohrávajú a ktoré prežívame.
Mám chuť doniesť mame do Londýna na Vianoce ten najkrajší, najpremyslenejší a najsrdečnejší darček, aký len môže byť. Nie preto, že bude hrdá na to, že som jej dcérou, ale preto, že budem v jej očiach vidieť radosť a že si môj darček určite niekde odloží a bude šťastná vždy, keď sa naň pozrie, pretože si uvedomí, že je rada, že ma má.
Mám chuť utešovať ľudí, ktorí sú smutní. Nie utešovať ich prázdnymi frázami, vložiť do tých slov cit a vedome, vieru v to, že naozaj bude lepšie, že nič nie je také zlé, ako sa môže na prvý pohľad zdať.
Mám chuť, aby sa niekto pri mne cítil dobre a - áno - chcel sa ma dotýkať a chcel pri mne byť čo najbližšie, chcem mu to so všetkou láskou, ktorej som schopná dovoliť, chcem, aby si po odchode odo mňa uvedomil, že to bol krásny čas, ktorý so mnou strávil.
Chcem potešiť a upokojiť nepokojných, chcem rozosmiať smutných, chcem vliať nádej do sklesnutých a sklamaných, chcem ukázať nový začiatok tým, ktorý naň už neveria, chcem pohladkať túlavého psa, chcem previesť starenku cez prechod a zobrať jej tašku až domov napriek tomu, že je to pol kilometra vzdialené od miesta, kam som pôvodne išla. Chcem, aby sa mi ľudia zverili so svojimi trápeniami a ja som im mohla pomôcť a jasne naznačiť, že som tu pre nich a vždy som bola - a vždy budem.
Kedysi som bola bútľavou vŕbou pre mnoho ľudí. Mnoho ľudí mi hovorilo, ako im viem pomôcť lepšie ako iní, ako sa pri mne cítia inak. Ako som tu vždy pre nich. Niektorí si to vážili a iní nie. Zrazu toho na mňa bolo veľa, ale dnes si uvedomujem, že som si ten stav mala vážiť a udržiavať ho. Že som naďalej mala ostať bútľavou vŕbou, pretože to dodávalo môjmu životu zmysel.
Dnes mám niekedy pocit, že to iba ja mám kopu bútľavých vŕb, ktorým hovorím o svojom trápení a ja sama už nie som schopná pomôcť toľkým ľuďom, ako kedysi. Pričom sa to paradoxne vlastne ani nemeria počtom, ale pocitom, že som niekomu pomohla. Naozaj pomohla, nielen tak - akože, aby sa nepovedalo.
Mám chuť byť tou, ktorá priloží ruku ku rútiacemu sa dielu a docieli, aby opäť fungovalo, ako má. Mám chuť dať ti pusu na čelo. Mám chuť ísť zhasnúť svetlo, keď sa tebe nechce zdvihnúť z postele.
Mám chuť dokázať ľuďom, na ktorých mi záleží, že je to naozaj tak. Nie slovami, ale skutkami. Nie slovami "záleží mi na tebe".
Mám chuť byť Samaritánkou. Nechce to niekto využiť?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
@jaro1991 Ďakujem veľmi pekne, takto k večeru ma to potešilo, ani nevieš ako Príjemne to padlo.
Bohužiaľ, takto z blogu to môže vyznievať tak, aká som ja úžasná a ochotná bytosť, ktorá by sa najradšej všetkým rozdala, ale niekedy úplný opak je pravdou. T.j. že miesto toho, aby som pomohla, sa skôr sústredím na vlastné problémy a tých druhých odstrčím s tým, že "aj ja mám vlastné problémy".
A práve aj tento blog vznikol z pocitu, že už dávnejšie som pre nikoho neurobila niečo väčšie, niečo, čím by som naznačila, že pre mňa ten človek znamená priateľa, či blízkeho človeka. Niekedy mám pocit, že neviem prejavovať svoje city tak, ako by som chcela. Blokujem sa vlastnými výkyvmi nálad, povedzme to takto. Pretože ja som neskutočne náladový človek a veľmi rada by som to na sebe zmenila, zrejme na tom musím začať pravidelnejšie a viac pracovať
Bohužiaľ, takto z blogu to môže vyznievať tak, aká som ja úžasná a ochotná bytosť, ktorá by sa najradšej všetkým rozdala, ale niekedy úplný opak je pravdou. T.j. že miesto toho, aby som pomohla, sa skôr sústredím na vlastné problémy a tých druhých odstrčím s tým, že "aj ja mám vlastné problémy".
A práve aj tento blog vznikol z pocitu, že už dávnejšie som pre nikoho neurobila niečo väčšie, niečo, čím by som naznačila, že pre mňa ten človek znamená priateľa, či blízkeho človeka. Niekedy mám pocit, že neviem prejavovať svoje city tak, ako by som chcela. Blokujem sa vlastnými výkyvmi nálad, povedzme to takto. Pretože ja som neskutočne náladový človek a veľmi rada by som to na sebe zmenila, zrejme na tom musím začať pravidelnejšie a viac pracovať
3
rad som ta potesil
myslim si, ze pokial clovek vie, ako ma poziadat o pomoc, tak sa u teba urcite docka pomocnej odpovede, alebo aspon otvoreneho ucha pre jeho problemi, a podobne...
A to, ze kazdy mame svoje nalady, je hadam jasne a pochopitelne
myslim si, ze pokial clovek vie, ako ma poziadat o pomoc, tak sa u teba urcite docka pomocnej odpovede, alebo aspon otvoreneho ucha pre jeho problemi, a podobne...
A to, ze kazdy mame svoje nalady, je hadam jasne a pochopitelne
4
ja si prosím raňajky, alebo kávu, alebo trashtalk o to, že všetko sa vždy na dobré obracia...
alebo byť brainwashed ako harekrishna guy, ktorý u nás v meste predáva oriešky okoloidúcim
alebo byť brainwashed ako harekrishna guy, ktorý u nás v meste predáva oriešky okoloidúcim
Napíš svoj komentár
btw, obdivujem tvoju energiu, a tvoju ochotu pomahat ludom Kiez by bolo viac takych ludi, ako si ty...