"Oliverko, povedz po-ly-vi-nyl-chlo-rid!" "Ma-ma!" alebo tiež To nevymyslíš, to je jednoodborová slovenčina

Určité veci proste človek nevie nijako napodobniť. A aby sme neumreli totálne vypatlaní, tak sa občas niečo aj naučíme. Občas niečo, čo nám na niečo v budúcnosti bude (a budúcnosťou v tom ohľade naozaj nemyslíme skúškové obdobie), občas aj niečo naozaj šokujúce. Takýmito okamihmi môžu byť napríklad tie, kedy zistíte, že "anakreontikon, enkomion, epinikion, paideuterion, parainetikon, erotopaignion, propemptikon, genethliakon, epithalamion, elogium a epikeideion" naozaj nie je jazykolam pre deti, ktoré chodia k logopedičke, ale že sú to naozaj názvy žánrov humanistickej prózy, ktoré musíte ovládať. A ešte aj vedieť, čo znamenajú.

Ale dosť o pesimistickej téme, aby sme nezabrali celý tento blog manieristickou lamentatívnosťou. Svoju školu som si naozaj obľúbila a úplne reálne sa ako maličké dieťatko teším, keď do nej po víkende či dokonca dlhšom čase odluky vchádzam a zase vidím tie neónkami vysvietené chodby, záľahy študentov pchajúcich sa do študovní, aby si uchytili čo najzadnejšie miesta, tie večne obsadené lavičky všade naokolo a väčšinou niekoľkoštudentovský rad pri automate na kávu.

Ono to samozrejme nie je ani tak veľmi o škole, ako o konkrétnom odbore. No povedzte, nie je predsa očarujúce dozvedieť sa, že sa nehovorí vozíčkar, ale vozičkár a že vaša obľúbená papriková Bánovecká nátierka by sa vlastne v skutočnosti mala volať Bánovská nátierka, ak chceme byť gramaticky korektní? Nechceli by ste počas týchto Vianoc, na ktoré každý mobilný operátor už mesiac upozorňuje, spievať miesto nespisovného "Roľničky, roľničky" spisovnejšie a správnejšie "Spiežovce, spiežovce"? Či napríklad - nepriali by ste si vedieť, že vaše dieťa nepovedalo ako prvé slovo "mama" preto, že vás strašne veľmi najsamviac absolútne ľúbenká, ale proste iba preto, že pri týchto hláskach spojených do dvoch úplne identických slabík sa najmenej namáhajú ústa, pery a vôbec všetko rečové ústrojenstvo, a tak je toto slovo jednoznačne najjednoduchším na vyslovenie pre malé dieťa, ktoré ešte v mozočku mladšom ako 18 mesiacov vlastne vôbec nechápe, čo povedalo, a iba mechanicky opakuje zvuky?

Každú mamičku by to istotne bezmedzne potešilo. Zrejme máte stále však mylný pocit, že tu niekde smrdí sarkazmus. No dobre, priznávam, občas si zo svojej školy trochu uťahujem. Občas si dokonca aj zanadávam na vyučujúcich, koniec koncov, kombinovať oxymorony, archaizmy, antonymá, synekdochy, metonymie, epizeuxy, epithalamiony v protiklade so substantívami, hiátmi, jazykovými performanciami, kompetenciami a normami, elipsami, zeugmami, expletívami a inými mňamkami je to isté ako miešať hruštičky s jabĺčkami!

Že tu stále smrdí irónia? Nevadí, za tú suterénnu štvrtkovú romantiku, roztomilé obedy takisto v suteréne, raňajšie vstávanie na hodiny, kde už teraz viete, že sa to celé nestíhate do skúšky naučiť, za to všetko to jednoducho stojí. A aby som sa konečne tej irónie (hnusný to príznakový štylistcký spôsob... či vlastne rečnícka figúra?!) nadobro zbavila, poviem vám, že ja mám svoju školu NAOZAJ RADA.

Síce by som radšej študovala iba slovenský jazyk miesto slovenského jazyka a literatúry a nemiešala teda hruštičky s jabĺčkami, ale tak čo sa dá robiť, treba len zabojovať a vyhupnúť sa o jedno pokémonovské štádium vyššie, teda už nebudem ani pokémon Fonetik, ani pokémon Morfík, ale pokémon Syntaktik!

Kopa smiechu, nadávok, nových priateľstiev, známostí, kopa akcií, nový pojem "učenie" v mojom kalendári, kopa nevydarených obedov a vydarených výletíkov do okolia, kopa vecí, pri ktorých mám konečne pocit, že sa v nich ako-tak vyznám. To všetko za to ale sakramentsky stojí!! Nevymenila by som túto školu za nič, aj keď mi momentálne praská hlava v neexistujúcich švíkoch z Ideologicko-historického charakteru Humanistickej a renesančnej literatúry.

Vivat UKF, vivat Slovenský jazyk a literatúra!

A len tak na záver: Ja budem macher a naučím svoje dieťa ako prvé povedať "polyvinylchlorid". A ak sa ukáže, že nie je až také geniálne po mamičke, tak ho naučím ako prvé aspoň niečo jednoduchšie:

"Oliverko, povedz PI-VO!"

 Blog

23 0 0 0 0

Komentuj

29 komentov k blogu