Príbeh úsmevu a osudu, irónia prvého apríla a mravce na strope. A tak trochu Nohavica, zatímco se koupeš.

Prvý raz som si uvedomila existenciu niečoho zvláštneho, keď som sa s Luckou smiala na nitrianskej MHDčke. Bolo to zvláštne, pretože si sa smial s nami.
Bolo samozrejmé, že v autobuse sme sa začali rozprávať. Strašne rada sa rozprávam s ľuďmi. Potom som zrazu zistila, že sa s Tebou rozprávam ešte radšej než rada.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Bola to strašne otravná streda, keď musím vstávať neskutočne skoro, pretože škola začína už 7:30.
A bol si v autobuse.
Nevšimol si si ma, až keď som vystupovala.
Odprevadil si ma ku škole - to už sa v dnešnej dobe nerobí, bolo to také gentlemanské!
A vypýtal si si číslo, vraj aby sme niekedy skočili na pivo.
Nikdy si odo mňa žiadny chlap nepýtal číslo. Teda, nie takto. Bola som rozklepaná ako viedenský rezeň.
Samozrejme, že si ho dostal...
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Behali sme po Klokočine, smiali sa pri pive, pozerali filmy a bolo nám fajn.
Objímali sme sa, potom prišiel prvý bozk a prvá spoločná noc v jednej posteli.
Zaspala som Ti na ramene a ráno som sa na ňom dokonca zobudila. Nechcel si ma pustiť z postele. Bolo to nádherné.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Týždeň som o Tebe nepočula. A vedela som, že sa niečo deje.
A tak som pila.
Potom sme sa stretli. Náhodou.
Povedal si, že máme ostať kamarátmi, otočil si sa a odišiel si.
Plakala som. Veľmi. Priveľmi na situáciu, ktorá vznikla.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Napísal si, keď som bola v divadle a hrala som sa na partnerku mojej najlepšej priateľky, čím sme pohoršovali snáď celé divadlo.
Či nejdeme na pivo. (Ako kamaráti.)
Šla som. Pretože som ťa potrebovala vidieť. Chcela som vidieť Tvoj úsmev, pretože si jeden z mála ľudí, ktorí majú tak očarujúci úsmev, že si jeho kontúry pamätám.
Presne si viem vybaviť pred zavretými viečkami, ako vyzerá.
Tak si sa usmial aj v ten večer. Povedal si, že sa bojíš a nevieš, či chceš vzťah. Že možno časom, že... že... že...
Nedovolila som Ti, aby si mi otvoril dvere, keď sme odchádzali z krčmy. Odfrkla som, že gentlemani neexistujú a nech sa neusiluješ.
Lenže Ty si na ďalší deň prišiel za mnou v meste a v očiach som Ti videla, že ma chceš vidieť.
A potom si zavolal zase.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Hovorí sa, že človek, ktorý má čo-to v sebe, je najúprimnejší. Pretože nevie klamať.
V tom prípade nám vôbec nevyčítam tých pár pív, ktoré sme vypili skôr, než sme museli celú noc naháňať Tvojho kamaráta, ktorý napokon aj tak utiekol do Žiliny. Doslova.
Tomu sa proste hovorí prvý apríl.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
- Povedz - aký mal ten utorok zmysel? Ja chápem, že si sa zľakol, ale - odvtedy sme spolu tak či tak každý deň a ja vlastne nevidím žiadny rozdiel.
- Sám neviem... asi som mal iba ťažký týždeň. Vieš, bál som sa vzťahu, nie som si istý, či momentálne nejaký chcem mať.
- Ale však... ja s tebou neplánujem deti, nevyberám im mená a nepremýšľam, kedy si vezmeme hypotéku na náš prvý byt. Vzťahu sa netreba báť. Okrem toho, mne je to jedno - ja nepotrebujem vzťah, len chcem, aby ma mal niekto rád, vieš...
- Ale ja ťa mám rád.... ani nevieš, ako veľmi...
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Ráno si bol taký unavený, že si ledva zdvihol hlavu a tak sa nečudujem, že prvé, čo si v ten deň urobil, nebola pusa na moje čelo.
Ale usmial si sa na mňa a Ty vieš, myslím, že vieš, čo so mnou robí Tvoj úsmev.
Čo všetko so mnou robí.
Aká banálna kravina! Išla som Ťa iba odprevadiť na vlak.
A Ty si ma z ničoho nič na ulici chytil za ruku a hrdo si ma viedol davom. Nepustil si ani vtedy, keď okolo nás prešli moji známi.
Niežeby to bolo niečo výnimočné, to nie. Robí to kopa ľudí.
Ale ja som v tom pocítila, že toto je to, čo chcem.
Nič iné, len Teba. Nech ma držíš za ruku a usmievaš sa na mňa.
Nech mi v noci hovoríš teraz nám je dobre a to je teraz najhlavnejšie...
Nech mi zašepkáš do ucha si taká krásna...
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Nepotrebujem, aby si napísal alebo zavolal, keď budeš doma. Začínam si uvedomovať, že si z tých ľudí, ktorí potrebujú mať vlastný život.
Nevadí mi to. Nech si okolitý svet myslí, čo chce, ale začínam to chápať.
Keď budeš v nedeľu cestovať zase sem, blízko ku mne, o ulicu nižšie do privátu, kde po strope lezú mravce, tak chytíš do ruky mobil a zavoláš.
Alebo prezvoníš.
Proste dáš vedieť, že si tu.
A tak sa stretneme.
Budem stále viac a viac zbožňovať Tvoj úsmev a strapaté vlasy.
A možno sa raz naozaj veľmi zaľúbim.
Teraz mi je však dobre a to je najhlavnejšie...
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
‎"Madam, už vás niekto miloval tak, že bol ochotný pre vás si ublížiť, pre vás umrieť?"
"Hm.... nie."
"Tak v tom prípade vás ešte nikdy nikto naozaj nemiloval!"
"Aha... a vy... zjedli by ste kvôli mne surového potkana?"
"Surového potkana?"
"Áno!"
"To akože.... naozaj úplne surového?!"
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Povedz, myslíš, že možno niekedy Ty budeš chcieť pre mňa zjesť surového potkana?
Neboj sa nič, aj tak by som Ti to nedovolila.
Potkany mám na to príliš rada...

 Blog

18 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu