Tak trochu možno sme také malé, rozčechrané, chlpaté a oddané psíky. Koľko ľudí milujeme aj po tom, čo nás vyhrešia, potrestajú, či si na nás vybijú svoju zlú náladu a zlosť. Pes miluje toho druhého bez ohľadu na to, čo má na sebe oblečené, ako sa správa a či má práve zlú alebo dobrú náladu. Taká je tá slepá, oddaná, jednoduchá a pritom tak ušľachtilá psia láska.
Aké by to bolo jednoduché a zároveň vznešené, nebyť človekom, byť na chvíľu psom a všetky svoje potreby a túžby prispôsobiť takýmto okamihom! Ako pekne to znie a nádherne by to vyzeralo. Žiadne ohováranie, žiadne výčitky, žiadne problémy, len láska a nenávisť voči ožranom a zlým ľuďom, ktorí chcú ublížiť našim najbližším. Jednoduché prírodné zákony, na ktoré mnohí z nás, ľudí, už tak veľmi dávno zabudli.
Aké by to bolo prosté a jednoduché, aké by to bolo nevinné a čisté, jediným pohľadom a vyplazením jazyka, tým ľúbivým a tak oddaným pohľadom tak dokonale vyjadriť celú škálu milostných citov, ktoré cítime k nejakému človeku.
Niekedy by som túžila byť psíkom. Vrtieť chvostom, kňučať, keď ma bolí brucho alebo keď mi je smutno po tom, čo ma páníček pokarhal, brechať, keď sa chcem hrať na aport... vrhnúť ten najnežnejší hnedooký pohľad, ktorý vie vrhnúť na človeka jedine pes. A keby ste náhodou nevedeli, psy sa vedia aj smiať... ten veľký, široký úsmev a polovyplazený jazyk, áno, tak by som chcela vyjadriť všetko, čo tu zdráhavo a ťažkopádne vyjadrujem slovami a skladaním do viet.
Pretože nie všetko je možné vyjadriť slovami a nie všetko je možné vyjadriť ľudským pohľadom, myšlienkou a úsmevom. Možno sa zajtra zobudím a stanem sa kóliou, jazvečíkom alebo pražským krysaříkom. Potom sa otočím a ľahnem si na rohožku pred dom tých, ktorých mám najradšej. A budem tam ležať v daždi a zime, dokým mi neotvoria. A potom na nich vrhnem ten veľavýznamný, nenahraditeľný a neopakovateľný psí pohľad.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
cjubou
13. 11.novembra 2010 11:35
jeeej (vytešujúci smajlík)
Napíš svoj komentár