Ráno s ideálnym chlapom chutí ako káva s mliekom a mentolová Petra dokopy.

Dnes som po trochu demotivujúcom ráne vstala a prešla do kuchyne.
Cez žalúzie už presvitajú slnečné lúče a klokočinský kohút žijúci v záhrade akurát pod mojím oknom sa rozhodol, že dnes si dá pohov a chvíľu nebude otravovať svojím otravným sopránom.
Nasledovala ranná skoro-klasika: zapnutý počítač, hudba na prebudenie, prezlečenie z pyžama do teplákov a trička, zovretie vody v socialistickej kanvici, káva, cukor, veľa mlieka, aby sa rýchlejšie vychladila.
A keď sa poriadne zobudí aj spolubývajúca, ktorá si práve púšťa v izbe nejaké technofílie na dobré ráno, tak pôjdeme na cigárko.
Bolí ma bedrový kĺb a mám natiahnuté pravé predlaktie (absolútne netuším, z čoho).
Jaj, a ešte som zabudla jednu absolútne nepodstatnú maličkosť.

Som spokojná a šťastná.

Sú to len dve poondené, dvoj a trojslabičné slová, ktoré obrátili môj život v posledných dňoch dokonale naruby.
Skoro ako Divný Janko, keď skákal do Váhu zachraňovať zakliatu pannu.

Vôbec mi nevadí, že dnes budem musieť otvoriť zošity a učiť sa.
Nevadí mi, že v mojej peňaženke v skutočnosti svieti veľká nula už niekoľko dní a že sa budem musieť trepať do mesta zaplatiť si účet za internet, ktorý mal byť zaplatený už pred dvomi týždňami.
Vlastne mi nevadí vôbec nič.
Ani to, že idem do Londýna iba na šesť dní a nemôžem si dovoliť tieto veľkonočné vysokoškolskoprázdniny predĺžiť.

Včera, keď som oproti nemu sedela vo Frankiem, som si uvedomila, že je to ten najkrajší chlap, akého som kedy videla.
Srať na tie modré oči, uhrančivý pohľad, hlboký hlas, vystupujúcu kľúčnu kosť, blond vlasy a moju arafatku na krku.
Všetko to pokojne zahodiť za hlavu.
Ale ten úsmev.

Zobudiť sa vedľa niekoho nie je len tak.
To ráno potom chutí tak trochu inak. Trochu veľmi inak. Ale nie vždy tak musí chutiť.
A tie naše už samy o sebe chutia ako káva s mliekom a mentolovou Petrou.
Zbožňujem tú chuťovú kombináciu.

Nechcem opisovať, ako mi na ňom záleží, ako ho neznesiteľne milujem a nikdy neopustím.
Žvásty. Môžem na ne takto zvysoka kašľať.
Veľmi dobre vie, že fajčím, nadávam, občas sa naseriem pre maličkosti a mám toľko zlých vlastností ako zrniečok v pieskovisku vedľa nášho paneláku.
Nepotrebuje vidieť, a ani vy nepotrebujete, čo mu poviem do očí aj napísané na papieri. Bolo by to na hovno.

Ale na druhej strane sú veci, ktoré sa nehovoria, iba píšu...
Napríklad, že je šikovný. Odnesie v rukách štyri vodky, džús a ešte aj malú kofolu k tomu. V hrsti držiac drobné.
A keď mu poviem, že má po mne dopiť, tak nehrá formu a neprehovára ma, nech nebláznim.

Nechrápe a čo je ešte lepšie - pri bozkávaní sa mi nesnaží kontrolovať, či mám alebo nemám nosné a ušné mandle. Ak niečo neznášam, tak chlapa, ktorý mi vtrepe jazyk až do pažeráka.

Zje, čo som navarila. Umýva riad. (No dobre, to robili viacerí chlapi, ktorí ma navštívili v mojom byte, ale po ňom na rozdiel od ostatných neostáva ten riad mastný.)

Pri sexe nemyslí iba na seba. (Nevravím, že nikdy sa pri mne chlap nesnažil. Snažil. Ale žiadny nechcel NAOZAJ vedieť, čo potrebujem, aby som bola spokojná tiež. A áno, ja som bola ťava, pretože mi vždy stačilo aj to, čo bolo.)

Objíma ma. Bozkáva ma. Hovorí mi pekné veci. Cítim, že ma má rád.

Presne to bola vždy jediná podmienka, ktorú som pri chlapovi mala.

A najúžasnejšie je, keď ma púšťa do dverí alebo mi pomáha do kabáta. Už iba čakám, kedy príde s odsúvaním stoličky, keď si sadám.

Nekradne mi perinu.
Počúva, čo mu hovorím.
Nehanbí sa za mňa (teda dúfam), aj keď mi šibe a kikiríkam/kvíkam/kňučím/vydávam alebo robím iné zvláštne zvuky a veci, pri ktorých sa chytá verejnosť za hlavu.
Zje, čo navarím. A pochváli. Tým, že zje rýchlejšie ako ja.
Je schopný povedať, kam sa ide, čo sa bude robiť, na čo má práve chuť alebo nie.
Cítim sa pri ňom ako žena pri chlapovi.
Neuráža sa, keď si z neho robím srandu. A keď mi to vracia, tiež sa nemám chuť uraziť.
Cíti sa dobre (snáď) v spoločnosti mojich priateľov a známych.
Ľudia naokolo ho (predpokladám podľa aktuálneho pozorovania) berú a majú radi.

Mám ho chuť mať pri sebe stále.

Ale to najdôležitejšie:
Má ma rád a dokáže mi to povedať aj dokázať.

Našla som ideálneho chlapa. Neveríte?
Ani ja som nechcela.
Ale teraz už chcem.
A bodaj by to bola pravda a bodaj by som aj ja pre neho bola ideálna žena.

 Blog

25 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu