Často v autobuse pozorujem tie mladé páriky, ktoré sa vedia tak skrútiť vedľa seba a spokojne zaspať hlava pri hlave, jasne tak naznačujúc, že patria k sebe - a väčšinou im to závidím. Tentoraz som ale nemala čo závidieť. Spoločne sme sedeli vo (podotýkam, že klimatizovanom) vozni z vlakovej súpravy mieriacej do Ostravy a bolo nám fajn. Počítali sme tunely na železničnej trati Banská Bystrica - Turčianske Teplice a kochali sme sa výhľadom, pokiaľ sme ho zrovna mali. Občas sme sa nudili a hlavne sme sa tešili.
Ako sme sa už rozprávali, netreba spomínať obšírne to, ako sme nevedeli, ktorou šalinou sa dostaneme tam, kam chceme, kde vlastne dostaneme pásku na ruku, kde si rozložíme stan, ako asi má tá papierová sranda, ktorá mi má zabezpečiť vstup do stanového mestečka, preboha vydržať štyri dni a ako kurnik zatĺcť ten kolík, keď raz do tej zeme nejde - a ako odpudiť to množstvo ucholakov; po absolvovaní tejto výpravy môžem povedať, že to bolo všetko nepodstatné a chvalabohu to znechutilo a naštvalo iba na začiatku. Na začiatku našej prvej zahraničnej výpravy na Colours of Ostrava 2010.
Štyri dni najrôznejšej hudby, od ethna cez hru na obrovské bubny, cigánsku muziku, židovské tancovačky, hardrock, punk až kdesi ku jemným melódiám pesničkárskeho umenia, nemá zmysel opisovať dopodrobna, pretože nechcem písať recenziu. Len takú našu malú, súkromnú. Ako si spomínam, že si sa na mne blahosklonne usmieval, keď som vyskakovala na vystúpení Gypsy Kings; ako som prvý raz spala v stane a zoznamovala sa s tým, ČO to vlastne je ten spacák a AKO sa to vlastne používa a ČO sakra mám použiť ako vankúš; prvé ranné umývanie sa vo válovoch s tečúcou ľadovou vodou a "hygiena" na toitoikách; nakupovanie v centre Ostravy, kde sme sa snáď stokrát vďaka môjmu orientačnému nezmyslu stratili, ale napokon sme sa predsa len našli a dokonca sme si, ani sme nevedeli ako, pozreli aj legendárnu uličku Stodolní.
Zážitkov je príliš veľa na to, aby som si spomenula na všetky, a práve preto sa mi vynárajú aspoň útržky z toho všetkého, čo sme zažili - spolu. Ako sme sa išli kúpať do Ostravice a Ty si ma nevedel vtiahnuť do vody, pretože ja vždy chodím prvý raz do vody tak desne pomaly; potom ako sme sa ako malé deti spúšťali po prúde rieky dole o pár desiatok metrov nižšie, aby sme to následne išli zase zopakovať; ako sme sa bavkali tým, že ploské kamene z rieky sa tak neskutočne dobre rozbíjajú a napokon sme sa aj napriek tridsiatke krému obidvaja spálili, ale samozrejme, ako inak, ja viac. Ale vieš čo, aj tak Ti neodpustím, ako si ma vtiahol do tej vody a ako som vrieskala a Ty si na to nebral ohľad a ťahal ma do tej zimy! Ja Ti to raz vrátim, no však počkaj!
A svoje čaro mal aj lejak pred Cranberries, keď som stála ako prikovaná vedľa Teba v neskutočne preplnenom stane na pivo a vonku lialo, a lialo, a lialo, plachty na stane boli zatiahnuté, vedľa nás sedeli moravskí sedláci a vzduch sa už pomaly, ale isto nedal dýchať a vonku stále lialo a desne sa blýskalo. V takýchto okamihoch som si potom vždy uvedomila, že by som sa pocikala od strachu, keby som tu nebola s Tebou. A tak som sa v noci, keď už si zaspal a dážď stále bubnoval na stane, nenápadne pritisla bližšie, a ešte bližšie, pretože potom som sa cítila bezpečnejšie. A vôbec, skackanie na Marky Ramoneovi, zábava na Lordovi Bishopovi a trsanie v sede na New York Ska Jazz Ensemble... idiot, ktorý nás nútil si sadnúť na Lenke Filipovej, pretože on si chce sadnúť tiež a cez nás nevidí... dážď na Iggym Popovi, ale aj tak tak super zábava...
Bolo to jedným slovom perfektné. Aj vrátane hádam polhodinového čakania na gyros, vrátane toho, že sme sa nedostali na sfáranie štôlne (nabudúce si to dáme niekde na Slovensku, Češi stejnak nemajú také pekné bane ako my!!), dažďa, vydýchaného kina, tlačenice pri vchádzaní a vychádzaní na New York City Stage, dokonca aj vrátane Panny a Lili Marlene!
Kto chcel zažiť štyri dni plné farby, mal sa s nami vybrať na Colours of Ostrava. Lenže viem o tom, že aj napriek tomuto všetkému, čo som zažila, na čo všetko spomínam, ani jeden deň by nemal farbu, ale bol by úplne čiernobiely, keby som tam nebola práve s Tebou. Možno si si všimol môj spokojný úsmev, keď sme v daždi čumeli na Reginu Spektor a ja som Ti v tvári pobadala, že aj Tebe sa to páči - ako som sa spokojne pomechrila a nič viac som nepotrebovala. Ako som sa tešila, keď som videla, že aj Tebe sa páči Mokoomba a ako sme si ešte asi dva týždne opakovali to, čím uzavriem toto spomínanie do posledného úseku:
YESAYA!
Bolo to prvý raz, keď sme boli niekde spolu tak ozajstne, na dlhšie, a ja oceňujem, že si to s mojimi manierami vydržal. Zvykáme si jeden na druhého a ja už ani neviem, kedy naposledy som myslela na dni, keď sme neboli spolu. Ako keby ani neexistovali. Zvykla som si na to, že či už v stane v Ostrave, alebo v posteli v Banskej Bystrici, sa zobúdzam ráno vedľa Teba a môžem Ti dať pusu na dobré ráno. Teraz tu nie si, ale na tom vlastne až tak nezálež - pretože prídeš a pretože aj preto, že tu teraz nie si, mohol vzniknúť tento blog, ktorým som Ti zase raz len chcela za všetko poďakovať.
Za všetko. Za Teba. Za to, že som si myslela, že nikam nejdeme a Ty si sa proste zdvihol a aj napriek veľkému nápisu "VYPREDANÉ" na stránke Colours si nám zohnal lístky. Bez Teba by sme nikam nešli a bez Teba by to tak či tak bolo absolútne o ničom. A preto na Colours nebudem spomínať ako na to miesto, kde som prvý raz videla Čechomor, ale ako na miesto, kde si na Čechomore dva razy po sebe vylial pollitrák s čistou vodou smiley:; nie miesto, kde som prvý raz videla Reginu Spektor, ale miesto, kde som sa dozvedela, že sa páči aj Tebe a to ma naozaj potešilo; nie miesto prvého počutia Iggyho Popa, ale miesto, kde sme na ňom spoločne skackali v daždi.... a tak ďalej a tak ďalej.
Čo by som robila, keby som Ťa nemala? V tomto prípade proste iba sedela doma a bola poriadne naštvaná.
V tých ostatných... to radšej ani nechcem vedieť. Ale viem, že teraz to tak nie je a že to tak nechcem už nikdy. Už sa chcem len navždy spokojne pýtať: "Čo by som robila, keby som Ťa nemala?" Pretože to je najlepšia otázka na svete...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár