Mám prázdne miesto na fialovej plachte
prestrenej na posteli dnes obzvlášť precízne
a aj hrubú deku, nech neziabu nás lakte,
kebyže náhodou nás zima oblizne.
Mám prázdne miesto vedľa seba,
na to miesto by som si priala teba
a najlepšie bez pridaných korenín.
Potom sa spokojne na vankúš premením.
A pokojne zmením svoju bielu tvár
aj na lampu, či radiátor v izbe,
len ak budeš rád a ešte doposiaľ
nebudeš sa u mňa cítiť zle.
Rada sa stanem tkaným koberčekom,
čo zloží sa ti priamo pod nohy.
Však všetko to robí iba a len preto,
nech ten pľac vedľa mňa nie je nebohý.
Ostane tak navždy a ja sa z toho fakticky
absolútne, ale strašne veľmi zbláznim.
A potom spokojne a úplne laicky,
tak ako všetci bľakotaví blázni
spravím zo seba lietadlo.
Mám prázdne miesto v mojom dekolte
a nevadilo by mi, keby si tam ľahol
a spokojne zaspal a tlačil ma na hrudi,
bol by si so mnou - trebárs od hrude nadol nahou
a bláznil únavou miesto túžbou
po ženskej kráse.
No bol by si so mnou
a ja ti bola družkou.
Mám prázdne miesto v mojom srdci
vždy vtedy, keď ťa dlhšie nevidím.
Na to miesto patrí jeden tichý pocit
a že ho nepoznáš, sa ti veru zadivím.
Mám prázdne miesto v mojej mysli,
tak čo s tým spravíme? Prosím, mysli!
Inak ti nedokážem, čo všetko vo mne tleje
a že slovami to celkom iste nejde
vieš predsa veľmi dávno.
Však čo - uvidíme ráno.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
@anzu Akurát že to vôbec nemalo mať sexuálny podtón, práve naopak, malo to tak zosilniť dojem absolútne asexuality
No, a či je to zrovna okamih, to neviem... vlastne nikdy nespisujem okamihy, skôr nálady, ktoré sa vo mne práve odohrávajú, a občas to potom prenášam aj do zdanlivo epických pohľadov.
A podľa mňa to vie každý... svojským spôsobom, nie každý takto... ale každý to vie. Ide už potom samozrejme o také tie materiálne veci charakteru, čo vieš o básňach, metrike, rýme, akú máš slovnú zásobu... ale talent je v každom, na to, napísať takúto znôšku
No, a či je to zrovna okamih, to neviem... vlastne nikdy nespisujem okamihy, skôr nálady, ktoré sa vo mne práve odohrávajú, a občas to potom prenášam aj do zdanlivo epických pohľadov.
A podľa mňa to vie každý... svojským spôsobom, nie každý takto... ale každý to vie. Ide už potom samozrejme o také tie materiálne veci charakteru, čo vieš o básňach, metrike, rýme, akú máš slovnú zásobu... ale talent je v každom, na to, napísať takúto znôšku
Napíš svoj komentár
toto by som strašne chcela vedieť.... proste zachytiť akýsi pocit a v okamihu si vedieť sadnúť a napísať o tom aspoň jednoduchú básničku.