Sarah_whiteflower
29. 3.marca 2011 19:22
Vivaldi, mikymauzovia, kartón cigariet a čajky na rieke Nitre, alebo tiež "Ahoj, práve ti idem vyrvať nádej zo života."
Bola by som ráno fajčila, až by som plakala.
Zobudila som sa v cudzom náručí a premýšľala som, ako som sa tam sakra dostala.
A snažil sa byť milý. Šlo mu to.
A čo z toho?
A cigarety neboli.
...Zapínám telefon - záznamník cizích citů
špatné zprávy chodí jako policie za úsvitu...
Ostatní ľudia asi nemajú city. Možnože som jediná, ktorá cíti.
Telefón mlčal.
Moje srdce kričalo.
Kričalo niečím, čo samé nevedelo pomenovať.
...ve frontě na mumii mám kruhy pod očima
růžový rozbřesk fakt už mě nedojímá...
Nasieral ma akurát tak ten ukoktaný a užvástaný kohút v záhradke oproti. Keby som ho dokázala chytiť, v momente ho uvarím v polievke.
Včera sa pilo.
Predvčerom sa pilo.
Vlastne... celý posledný týždeň sa pilo.
Zapíjalo.
Zabúdalo.
Čakalo.
Neúspešne. Až do dnešného dňa, kedy čakanie konečne skončilo.
...Prokletá hodina ta minuta ta krátká chvíle
kdy věci nejsou černé ale nejsou ani bílé...
To čakanie zabíjalo. Čakala som, v kútiku duše nádej, že sa vlastne nič nedeje.
Dobre som vedela, že deje.
Dobre som vedela, že to, čo ma posledné dni robilo šťastnou, ma veľmi skoro urobí do tej istej, ak nie väčšej miery nešťastnou.
"Ahoj Maji!"
"Ahoj."
"Čo je?"
"Nič."
"Nič? Však ti niečo je."
"Hej, je. Nič mi je."
"Prestaň trieskať blbosti a hovor!"
"Vravím ti, že mi je nič! A to nič bolí."
...Co bylo kdysi včera je jako nebylo by
káva je vypita a není žádná do zásoby...
Káva je. Bola a vždycky bude. Nedovolila by som si na priváte nemať kávu.
Ku rannej cigarete musí byť.
Ale čo bolo včera, dnes už nebolo.
Bolo to pri rieke Nitre. Pri mojej milovanej Nitre, na ktorej sledujem čajky a kačičky. Kde sedávam na slniečkom zaliatych lavičkách a smejem sa a každý ma má rád, pretože sa stále smejem.
Usmial sa, akoby nič.
...věci co nechceš ať se stanou ty se stejně stanou
a chleba s máslem padá na zem vždycky blbou stranou...
"Ahoj."
"Ahoj."
"Práve teraz ti vravím všetko to, čo si nechcela počuť. Vravím ti, ako pre mňa nič neznamenalo, keď som ti pozeral do očí a ako som sa zľakol. Ako pre mňa celá nič neznamenáš a že nabudúce, keď budem potrebovať uvoľniť pretlak, tak ti zavolám a vydrbeme sa von na pivo.
Je mi jedno, že vidím, že sa ti v rukách trasie cigareta a že nie si schopná slova. Nie som ťa schopný ani objať. Vlastne neviem, čo mám povedať. Pred tvojimi slovami sa síce navonok skláňam, ale vovnútri sa smejem.
Som šťastný, že sa ťa zbavím tak skoro a bezbolestne. Som veľmi šťastný, že si dosť hrdá na to, aby si mi teraz volala či vypisovala alebo aby si sa im natískala do priazne. Teraz budem mať pokoj a môžem si robiť, čo chcem.
A teraz idem. Na rozlúčku ťa ani len neobjímem. Nemám na to náladu a páči sa mi, že som dokázal doviesť ženskú, ktorá mi verila, že ju možno začínam mať rád, na pokraj psychického vyčerpania.
Ahoj."
Vivaldi a tona cigariet.
Tri litre sĺz a viac litrov vína.
A tá otázka! Že či som pila. Keby som to dokázala, upijem sa na smrť!
Z Pandorinej skrinky vyleteli na svet všetky bolestivé zlosti sveta a dole ostala zavretá nádej.
Našla som ju tam, vytiahla som ju von a povýšila ju na piedestál.
A ona piča, dostala zápal pľúc a umrela.
...Povídáš o naději a slova se ti pletou
jak špionážní družice letící nad planetou...
Vovnútri plačem. Nie preto, že som ľúbila, ale preto, že som mala tú nádej.
Pretože som s ním bola šťastná. To nie je nič o láske.
Chcela som byť iba šťastná.
Spomínam na to, ako na mňa pozeral. Vtedy som mala pocit, že je šťastný. Možno bol. Možnože mu to stačilo.
A taký to mohol byť pekný semester...
...ve spánku nepřijde to spánek je sladká mdloba
že byla ve mně láska je jenom pustá zloba...
Nestojí za to. Asi by mi to naokolo povedali. Dokonca som ho ani neľúbila.
Nie.
Neľúbila.
Iba som si vysnívala niekoho, pri kom vstanem s úsmevom na tvári.
Prišiel a spravil to.
Nemal to robiť.
Vivaldi a kartón cigariet.
Dúfam, že sa do týždňa prefajčím do štádia, kedy si poviem, že nejaký chlap za to nestojí.
A dúfam, že keď ho stretnem, tak mi srdce zase raz nevyskočí do krku, akoby som ho išla práve vygrcať.
Vygrcať na strieborný podnos a tváriť sa, že je to v pohode.
Naivná.
Sprostá.
Plná nádeje.
Plná lásky, ktorú som chcela niekomu dať.
Plná očakávania, že možno začne niečo, pre čo budem dlhodobo šťastná.
A teraz plná Vivaldiho.
Blog
Komentuj
21 komentov k blogu
1
artusios
29. 3.marca 2011 19:33
Nohavica je najlepší terapeut.
3
terapeut ako sa to vezme, nedávno sme sa s kamarátom zhodli, že hoci Nohavicove texty dokážu skvele vyjadriť aj naše pocity, riešenie sa v nich nájsť nedá
4
@cjubou Inak, to je tiež pravda. On len proste vyjadrí pocity, vyjadrí smútok a ostatné veci, ale inak nerieši.
7
Takto som sa citila po rozchode s tym clovekom. A teraz mam chut Ta objat a v objati dotycneho kopnut do holene. Len tak. Zo zenskeho rozmaru.
9
akoze ak vam to tak silno treba baby ja vas tiez vystiskam, ale kopat do mna nebudete, ok ? D
10
@n0w Danielko, prečo by sme ťa mali kopať? Neviem o tom, že by sme sa dnes stretli na brehu rieky Nitry
11
ja sa viac bojim zuzanky, bo ona je nevyspytatelna bestia velakrat.. hlavne, ked ti predtym do telefonu porozprava co je to PMS !
14
bude horšie, Maji. Frňáka hore a pozri si niečo pekné. Všímaš, že ja ti stále naordinujem dobrý film a sladkosti?
15
@titusik Drž ma, prosím ťa, nech sa nezdvihnem a nejdem na druhý koniec Zvolenskej, nezaklopem na tamten privát a nepadnem tam na kolená s plačom, že "prosím ťa, maj ma rád".
Aj po tom všetkom mám hroznú chuť to spraviť.
A mám naordinované vínko a pomalú hudbu, ono to je tiež celkom v pohode
Aj po tom všetkom mám hroznú chuť to spraviť.
A mám naordinované vínko a pomalú hudbu, ono to je tiež celkom v pohode
18
Vovnútri plačem. Nie preto, že som ľúbila, ale preto, že som mala tú nádej.
Pretože som s ním bola šťastná. To nie je nič o láske.
Chcela som byť iba šťastná.
neviem, čo napísať, ale cítila som potrebu zdôrazniť tieto slová...je až neskutočné, čo s človekom, dokáže urobiť iný človek...je neuveriteľné, ako sa niekto s niekym dokáže len tak hrať a nejednať narovinu...neznášam pokryteckých egoistov a klamárov!!! som na toho dotyčného nas*atá, pretože takých ľudí poznám a najradšej by som ich po jednom nakopala a presunula na jedno miesto..nech si tam sami seba navzájom vodia za nos, tvária sa ako najlepší kamaráti, či tak, ako si pre nich dôležitý/á a pritom sa ti vnútri iba vysmievajú...ach, ako ja ich neznášam...
Pretože som s ním bola šťastná. To nie je nič o láske.
Chcela som byť iba šťastná.
neviem, čo napísať, ale cítila som potrebu zdôrazniť tieto slová...je až neskutočné, čo s človekom, dokáže urobiť iný človek...je neuveriteľné, ako sa niekto s niekym dokáže len tak hrať a nejednať narovinu...neznášam pokryteckých egoistov a klamárov!!! som na toho dotyčného nas*atá, pretože takých ľudí poznám a najradšej by som ich po jednom nakopala a presunula na jedno miesto..nech si tam sami seba navzájom vodia za nos, tvária sa ako najlepší kamaráti, či tak, ako si pre nich dôležitý/á a pritom sa ti vnútri iba vysmievajú...ach, ako ja ich neznášam...
20
@belikeme Je zaujímavé, ako ťa vedia fascinovať práve tie blogy, kde som bola najviac mimo Akože myslím psychicky. Ale však ja som ti vravela, že cez kopírák
21
@sarah_whiteflower jedine. Lebo to sú blogy, v ktorých sa nájdem. Ja a vždy celá ja. Nedá sa to inak.
Napíš svoj komentár