Život

Keby som mala Ti povedať,
aký si skvelý,
boli by sme tu do rána
a nikam nedospeli.

A nechci odo mňa ani to,
nech vzdávam ti tichý hold,
ja sama rada ospievam Ťa,
keď mi to príde vhod.

Však mnoho slov, čo prešlo,
prejde, nikdy prejsť nemohlo,
to všetko pláva navôkol,
nie včera, nie dnes, ale predlho.

Ak chceš, Ti báseň porozprávam,
alebo možno len detskú rozprávku,
o tom, prečo vždy v noci nespávam,
pre nič, pre myseľ, pre lásku.

Šifra sa linie z mojich pier,
tichá, čo jej ťažko porozumieť,
zavrelo vôkol sa trojo dvier,
ideál ľudstva musel odumrieť.

A aj v tom všetko strese, zhone, zmätku,
môžem ťa vlastne prosiť o jediné:
nech si mi, drahý život svedku,
že oheň srdca, ten mi nezhynie.

Nech stále viem sa zamilovať rýchle,
bláznivo, detsky, bez ladu a skladu,
nech hoc´ ma potom v duši tvrdo pichne,
nech na lásku chvíľu nemám náladu.

Len mi to neber, túto detskú schopnosť,
vybásniť si obraz, ktorý hoc´ aj stleje,
na prežitie s Tebou je to snáď totiž nutnosť,
tak mi to prosím, Život, neber...

Nech pozriem smele do akýchkoľvek očí
a zapamätám na prvý raz farbu, ktorú majú,
nech do duše kdykoľvek záchvev jemný vkročí,
nech láskou mi pery nadýchajú...

Len o to Ťa prosím, drahý Život.

 Blog

20 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu