To, čo som chcela spomenúť sa niekam odplavilo. Toľko mám na srdci a predsa nestíham sa vyjadrovať k tomu, čo vo mne tleje.
Ako opísať to, na čo niet slov? Včera bol pri nás Adam.., keby vedel.., ale zrejme to ani netuší. Tá skúšobná doba je akosi dlhá. On dokazuje, ale len vtedy, keď je so mnou. A čo robí, keď je inde? Veď práve o toto tu ide. Vie prinášať obete, ale... Nie, ja nechcem, aby bol perfektný, ale... Je to tu ale. Stále si máme, čo vysvetliť, ale my mlčíme... A zvyčajne to aj tak dopadne. Všetko nevypovedané zostane visieť niekde nad našimi hlavami.
Urobila som najväčšiu chybu za posledný mesiac. Nemala som to dopustiť... nemala som sa dopustiť tejto chyby. Ale neviem, čo ma to lapilo. Chudák mal stresy z mojich rodičov a ja som ich mala z plyšáka... teraz už z Tomáška. Jeho predošlý majiteľ sa pokúšal byť vtipný, no ďaleko nedošiel. Urobil som mu „po vôli“.
A tak chudák Tomáško skoro prišiel o niektoré životne dôležité údy. Mohol ďakovať svojmu menu..., ale Tomáš nepoužíva takú voňavku ako Adam, takže to zostane i tak Adamovým darčekom: Tomáško pre Sáru.
Je tu stále niečo, čo mi nedá pokoj. Lúčenie je chvíľa, v ktorej robíme chyby. Ja som jednu takú práve včera spáchala.
„Priatelia?“ spýtal sa ma.
„Priatelia?... A čo iné by si chcel počuť?“
„Ešte mi niečo dĺžiš,“ riekol. Na autobusovú búdku dopadávali kvapky po kvapkách.
„Bolia ma pery.“
„Chceš balzam? Práve som si ich dal na svoje,“ bolo mi tak čudne.
„Aj ja mám svoj doma,“ no keď sa priblížil, neodolala som. Chcela som sa odtiahnuť, ale niečo iné zvíťazilo. Napokon som sa odtiahla.
„Nie,“ zachvel sa mi hlas. „To sme nemali... Priatelia... Blbí priatelia.“
„Nemal som. Hneváš sa?“ a nastúpil do autobusu.
„Nie, nehnevám sa,“ zašepkala som skôr pre seba. Ale nemala som to. Nie teraz a nie takto.
Sára®
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
meredithgrey
9. 8.augusta 2011 00:30
Lúčenie je chvíľa, v ktorej robíme chyby.
Napíš svoj komentár