23.12.2005 Piatok

Nikdy predtým som nespomenula Tomáša. Dnes nastal čas, aby zaplnil miesto na týchto riadkoch. Hoci moje myšlienky zamestnáva niekto iný, on tiež našiel svoju rolu. Môžem tento deň nazvať úžasným? Áno, lebo som šťastná ako blcha. Koľkokrát sa objavil v mojom živote, on ho stále urobil akýmsi výnimočným.

Je to rebel dnešného svete. Búri sa, búri sa voči všetkému, no najviac voči sebe. Neuvedomuje si, že padá čoraz do hlbšej priepasti, ktorá ho stále väčšmi a väčšmi pohlcuje. Až jej tma ho zatratí. Chýba mu pomocná ruka a osobne si myslím, že mu chýba láska.

Prvýkrát, keď som ho uvidela, myslela som si, že jeho pohľad ma pohltí tak, ako tá priepasť. Dnes už viem, že by sa „každá“ v ňom nemohla utopiť. Bolo by nás príliš veľa.

Ako mi pomohol? Pomohol mi zabudnúť. Jeho prítomnosť potlačila to, čo som cítila k Adamovi. No ako som sa už vyjadrila, len potlačila. Nebolo to nič viac a nič menej. Bol to len on. On Tomáš, ktorý to dokázal.

Sára®

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár