medzi nás, chcem vnímať ako znie, ten tvoj úprimný hlas...“
Ako bolia spomienky. Na niektoré zážitky sa ťažko zabúda. Minulosť je však nezmeniteľná a je to zrejme lepšie.
Vraj sa nemáme piplať v tom, čo nás bolí. Ja sa v tom zrejme vyžívam, no už to neraní, nefúka. Som šťastná, že som skúsila z toho i tam z toho. Musím nájsť seba, ináč moja cesta napredovania bude dva kroky dopredu, štyri dozadu.
„Ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.“
Deväť krásnych vlastností, ktoré sa mne akosi vymykajú s normy. Chcem Boha... nepotrebujem trápiť sama seba. Potrebujem jeden cieľ a napredovať smerom k nemu. Nebudem sa trápiť, tým, čo bude, nechám sa viesť Božou rukou.
Mala by som sa naučiť nesúdiť ľudí. Nezamýšľať sa nad druhými, ale sama nad sebou. A konečne sa naučiť – poučiť sa z vlastných chýb. Zdokonalovať sa.
„Najvznešenejší kameň je ten, ktorý ryje a neznesie druhých rytie. Ale najvznešenejšie srdce krváca než by zranilo druhé.“
„Neznáme príčiny hľadáme u iných.“
Je to chyba! Chcem sa naučiť hľadať ich najprv v sebe.
„V každom dobrom sa nachádza niečo zlé a v každom zlom sa nachádza niečo dobré.“
Sára®
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár