v lese temnom
na brale strmom
nedostupnom
zámok stojí
desivý.
Lesná víla
pomätená
tancovala
v jeho kobkách
tanec spásy
nádherný.
Hudba noci
vyhrávala
pieseň ticha
precítene
hlasy duší
spievali
o plytkých citoch
bezvýznamných
smrteľníkov
čo jazvy strašné
hlboko vpíšu
ostrím noža
do duší.
Tancovala
šialene
točila sa
bláznivo
kričala
spevavo
výskala
radostne
netušila
čo spôsobí
zmyselným tancom
zvlnenými vlasmi
nezbednými očami
lesklými perami
perami nepoznanými
ale lákavými
perami nedobitnými
tak neodolateľnými
zubami krvavými
od červeného vína
zo strieborného kalicha
mojej krvi
bezcennej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár