Po tri a pol hodinovej ceste vlakom som došla do Budapešti ráno o pol desiatej. Slnko pekne svietilo, hoci pred tým asi stihlo aj pršať. Vôbec som nevedela kam treba ísť, ale mala som preštudovanú mapu, takže nájsť cestu na Óbuda sziget nebolo ťažké.
Kým som tam došla, prešla som 9 km pešo. Chodila som popri Dunaji, videla a odfotila všetky okolité pamiatky a prešla som štyri mosty. Navštívila som taktiež Márgit sziget, v ktorom sa nachádzali okrem nudných stromov aj pekné zvieratá, ako napríklad srnka, veverička, rôzne druhy kačiek a vtákov. Jediná škoda je, že boli zavreté v klietkach a vyzeralo to ako lesné/ prírodné zoo...
Okolo pol druhej som sa dostavila na Arpád híd a odtiaľ to bolo už len 15 minút cesty na Sziget festival. Bola som už úplne nedočkavá, ale aj veľmi nervózna z toho, či budem mať vôbec nejaké dobré miesto pred pódiom, aby som svojho miláčika videla!
Pred vstupom bola veľká, dlhá rada. Bála som sa, že kým sa dostavím na rad, prejde milión minút, no našťastie, to všetko šlo rýchlo. Dokonca som sa nevedomky dostala úplne dopredu, čiže som predbehla pár mnoho ľudí
Na ostrov trebalo prejsť mostom, ktorý bol pekne vyzdobený sziget nádpismi a podobnými vecami. Už som sa tešila, že som dnu, no po pár metroch som uvidela ďalší veľký dav. Všetkých ľudí, ešte museli prehľadať. Teda vlastne tašky prehľadávali a až potom ich mohli pustiť na festival. Toto tiež netrvalo dlho, ale aj tak som bola úplne nepokojná a nedočkavá...
Pred pódium som sa dostala okolo 14:10. Modlila som sa, aby som mala super miesto a všetko. Prišla som tam, a na moje potešenie pred pódiom sedelo len pár dievčat a chalanov. Mala som veľký úsmev na tvári, že predsa len budem aj ja pri zábradlí a Jakea skutočne uvidím na vlastné oči a nielen cez dve veľké obrazovky.
Všetci sedeli v tieni, no tam už nebolo miesto, tak som sa postavila na slnko. Sadla som si, ako aj oni, na betón a čakala na Jakea. Určite bolo okolo 35 stupňov, lebo tá horúčava bola neskutočná. Úplne ma slnko spálilo na tvári, ale mňa to vôbec netrápilo. Aj keby krúpy padali a začalo pršať, tak by som radšej zmokla, akoby som mala stáť niekde vzadu a sotva dovidieť na pódium. Dokonca som nešla ani na wc, lebo som nechcela nikomu prenechať tak super miesto
O 15:45 bolo okolo mňa už dosť veľa ľudí a ešte stále ďalší prichádzali. Každý tam spomínal Jakea samozrejme, no na moje počudovanie, som meno Jake počula viac z úst chlapcov, než holiek... Ale pravda je, že sa našlo aj pár ľudí, ktorý vôbec nevedeli kto Jake je.. ale tak aspoň to prišli na koncert zistiť Čiže super!
Pár sekúnd po 16:00 bolo územie pred pódiom husto zaľudnené, a odrazu sa na stage-i zjavil vysmiaty Jake, bubeník Jack a basista Tom. Holky začali jasať, rovnako ako ja a hneď ako Jake vzal gitaru a začal spievať do mikrofónu prvú pieseň There´s A Beast And We All Feed It, celé publikum ožilo. A ja som stále nemohla uveriť, že Jake, ten krásny Jake je len pár metrov odo mňa Neskutočne fantastický pocit.
Skutočný príbeh
Komentuj
4 komenty k blogu
1
silviaaa
15. 8.augusta 2014 23:29
jake
2
Ja som ho nepoznala a teraz som si pustila tie pesničky, ktoré si spomínala v blogu a veľmi sa mi páčia A verím ti, že to musel byť super zážitok.
4
noo nakoniec hadam aj dobru hudbu zacnes pocuvat kks a to fakt si bola na 1m z naJvacsich svetovych festivalov len hodinu qoli jednemu spevakovi??? kolko ta stala vstupenka? a co si robila tych 12 hodin pred stanicou? nebolo bY LEPsie sa zatial vratit na fest? mozno by si objavila dalsie zaujimave skupiny
Napíš svoj komentár