Myslím, že bolo len otázkou času kedy sa vybúram. Ani nie kvôli rýchlosti. Skôr kvôli tomu štýlu jazdy. Zabudol som, že môj Megané nie je Lancer Evo a v zákrutách nedrží ako žuvačka. A hlavne som sa snažil pokoriť zákony fyziky. (pre sprostích ako ja: NEJDE TO !) To je tak, keď vás začne obiehať vlastná riť. Vľavo vpravo, môžete sa posrať a na tej len šesťmetrovej ceste to neudržíte. Otázne je, či to zaparkujete medzi stromy ako ja, alebo horšie. Neviem ako sa mi to podarilo. Odmala sa mi smiali, že mám reflexy ako mačka. Dobre mám. A dovolím si povedať, že viem šoférovať lepšie ako väčšina vrstovníkov. No darmo, keď ste raz jebnutý, musí sa stať dačo takéto. No niekto (či skôr niečo) to tak chcel. Verím v Boha, ak ho tak chceme nazývať. Musí ma milovať. Neviem prečo, ale má pre mňa ešte nejaký plán. Inak by som trafil jeden z tých stromov, a nie zaparkoval 3 metre za ľavým po polovičných hodinách. Už ste sa rútili v devädesiatke na strom, bez kontroly nad vozidlom ? Nie ? Ja áno. Haluz. Neprajem zažiť nikomu.
Inak, vôbec nechápem ako môžu ženy v rizikovej situácii pustiť volant. Proste to nepochopím. Dopiče, šak to koleso pred nimi je jediné čo môže zachrániť život. Airbag je každému napiču keď spolu s 1,5 tonovou plechovkou vrazí čelne do stromu. V devädesiatke. Fyzici rátajte silu, tuším je to F = a . m alebo tak nejak, neviem, z fyziky som vyletel. Proste kurva veľa newtonov proti jednému stromu. No ujo newton zabudol nato, že príroda je večná, a aj taký strom je večný, pokedy ho neodpílite. Auto som nekúpil v Hornbachu, takže píliť stromy nevie. Nech rátam ako rátam, stále mi vychádza, že by som bol plnkou do truhly skôr akoby som chcel. Tak som to len zalomil vľavo. A zas tá fyzika. Stočilo ma jak tie mrakodrapy od Calatravu vo Švédsku. Deti moje, a to je Vám je vtedy bezmocnosť. Proste už nič, len počkať. Celkom solídne ma to jeblo do kanála v protismere. Bokom. Netrvalo to dlho. Pamätáte jak som písal, že v posledných momentoch vás napadnú najbližší ? Ee. Nič. Nula. Nemyslíte nanič. Totálna nirvána alebo čo to je. Proste len ticho. Teda ticho. V pozadí išlo What I`ve done od LP. Irónia ? Dozaista.
A tak som pristál v tom kanály. Sranda je, že za celý čas nezafungovali ani pásy. Náraz bol zboku. Tak som vystúpil. Auto bolo v polohe „konečne som v kanáli a som rado že som tu, nerušte ma“ čiže to nebolo až také ľahké. Ani škrabanec. Nič mi nebolo. Okrem šoku. Týpek čo šiel oproti sa vrátil. Aspoň takto mu ďakujem za pomoc. Došiel „Nič ti nie je ? Ti dobre zobralo zadok, dopiče !“ Načo mi to hovoril ? Bol som pritom. Mohol mi on rozprávať, keď som zlaďoval svoju farbu s oblakmi. Slnko pálilo jak drbnuté. Fakt, väčšie teplo nikdy nebolo. Nikde na zemi. Keby si odpľujem ani to nezasičí, proste to zmizne. A tie štyri čmuhy na ceste tam budú asi navždy. Musel som ich tam vypáliť. A na ten smrad nezabudnem. Nikdy. Rád by som ho nazval nejak hororovo ako „pach smrti“, ale v skutočnosti to bol len smrad z gúm. Ale tak intenzívny, že dovidenia. Keby boli gumy z toluénu tak tam ležím zhúlený doteraz. Aj moje auto ma miluje. Bez námietok vyšlo z kanála. Skoro samo. Vtedy už hralo Hands held high. Neviem ako je to možné, ale ani škody neboli veľké.
Neviem prečo. Boh mi posledné mesiace vcelku nakladá. Niečo odo mňa chce. Ale kurva čo ? Ja furt neviem. Na niečo tu som, ale nemôže mi to radšej poslať mailom ? A miluje ma. Určite. Inak by som trafil jeden z tých bukov po bokoch. On rozhodol o tých nanosekundách a 3 metroch. Inak by o mne písal jeden z mojich kamarátov. Takže žijem. A neviem prečo.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
hereiam
10. 8.augusta 2010 19:34
peckovo sa to číta....myslím ten štýl, nie to čo sa stalo
Napíš svoj komentár