Vedel si, čo chceš si povedal
Nádej, ktorá sa tichom spomína
Tá, ktorá ti ju pripomína
Ty čakal si, veril a dúfal
Nezabudol, myslel a chcel
Bol si jediným, čo vedel to
A vedel zvládať vlastný hnev
,,Prečo to len nechápala?
Ako to, že odolala?,,
Nesú sa tichom otázky...
Ako svedkovia tvojej lásky
Dokázal by si jej odpustiť?
Dokázal, musím ti veriť...
Lenže, ona to nechcela takto
Vravela: ,,Veď sa už uvedom. Zlatko“
Teraz je krutá a nechápe ťa
Raz jej len život facku dá
Keď zažije to, čo ty si k nej cítil
Je mi to ľúto, že si sa zmýlil...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár