bojim sa toho ...
no vazne co ak nebutu smutit ? ziadna bolest ziadne slzy ...tak to predsa nemoze byt ...
navstevovanie pohrebov nepatri medzi moje konicky no viem priblizne ako to tam chodi ... kopa ludi v ciernom hladi do zeme, kazdy nesie kvety v parnom pocte, deti ktore to zialbohu nemali ako vynechat nechapavo pozeraju na bledu tvar toho znameho cloveka v rakve, pytaju sa otazky na ktore sa tazko odpoveda,vsade naokolo hra deprimujuca hudba a potom zaznie ta casto opakovana fraza : prijmite moju uprimnu sustrast , ktora povedzme si uprimne nieje vzdy taka uprimna, no a nakoniec sa ide paradoxne oslavovat,
tuto cast som nikdy poriadne nechapala ale je to prilezitost vidiet svoju rodinu raz spolu a bez hadok, vsetci si vtedy asi uvedomia ze postupne zhasinaju tie svetielka, ktore nas robili stastnymi a vazia si jeden druheho viac...
aby sme sa dostali k veci je teda zle ci dobre vidiet svoju smrt, respektive to co sa deje po zatiahnuti opony?
ja asi niesom definitivne rozhodnuta ci by som svoj zivot chcela mat v myslienkach zaznamenany az po tento moment, no myslim, ze veci maju byt tak ako su ...no nie?
Úvaha
Komentuj
3 komenty k blogu
1
cruz89
8. 7.júla 2008 00:12
Zaujimava uvaha....tiez uz som nad tym par krat rozmyslam, byt ci nebyt na svojom vlastnom pohrebe....no myslim, ze by som to chcel vidiet
3
tymojka len o smrti pises...tak neco teda bolo na tej vcerajsej ziletke v celej v nohe ale teraz k veci...asi by som tam xela byt ak je to teda mozne.xela by som vidiet tych ludí,ktori sa so mnou prisli rozlucit a ich tvare...
Napíš svoj komentár