Ako som tak ležala v tomto ideálnom prostredí na oddych uvedomila som si, že sa stále zamýšľam nad tou istou a teda už aj nepodstatnou témou (uvedomila som si aj kopu iných vecí ale tie sa len okrajovo týkali témy o ktorej sa tu momentálne mienim zmieňovať)
Ležala som v tej priblblej tráve plnej bzučiaceho hmyzu a sama seba som sa pýtala ?ČI JE SPRÁVNE ČO CHCEM SPRAVIŤ ? a ?ČI SOM SPRAVILA SPRÁVNE? a ?ČI SPRAVÍM NIEKEDY NIEČO SPRÁVNE?
Po všetkom tom uvažovaní vám teraz môžem povedať aj toľko, že bzučiaca tráva vôbec neprospieva racionálnemu umýšľaniu o otázkach podobného rázu.
Vráťme sa ale tak kam by som chcela.
Otázky (?...?) vyššie položené, uvedené, spomenuté čo napísané majú podľa môjho osobitného a samozrejme aj skromného názoru jednoduchú odpoveď.
(teda čo už jeden malý človek môže povedať na všetkých zmýšľanie) (tej vete ste asi nepochopili)
ÁNO. Pýtať sa že prečo je odpoveď ÁNO je celkom zbytočné pretože vám to aj tak idem práve vysvetliť.
Keď je človek ( za predpokladu že štandardný človečí osob sa v priemere správa ako moja telesná schránka) v určitej situácií, ZVäČŠA si vyberie riešenie alebo vymotanie sa (z danej situácie) ktoré je najvhodnejšie alebo prosto najideálnejšie. V danom momente to tak cíti. A keby v tom momente bol uvažoval o 2 sekundy, 2 minúty alebo 5 minút viac pravdepodobne by došiel na to isté riešenie.
Neskoršie uvažovanie nad vecou ( kvôli dôsledkom) je tiež nepodstatné (aj keď niekedy nevyhnutné) , pretože nikdy neviete či yb to nebolo dopadlo horšie keby ste sa boli rozhodli inak.
Takže keď som tam ležala v tej pichľavej tráve a vypliešťala sa na slnku jak daká jašterica uvedomila som si toto. Teda to že keď človek robí niečo, o čom je presvedčený že je to správne tak to správne určite je.
Preto som sa postavila z toho perfektného prostredia na odpočinok a odkotúľala som sa spraviť veci, o ktorých som bola (som) presvedčená že boli (sú) správne.
Myslím že 99% percentám ľudí sa táto vec hore napísaná bude zdať nezmyselná a divná a označiť ju za úvahu bude optimizmus hraničiaci s chorobnosťou no napriek tomu si myslím že je to hodné prečítania.
Ale vždy stačí povedať : No toto hádam nie...to je zlé..
A stačilo. Idem spať
(túto vec som doma práve vyhrabala...napísala som to strašne strašne dávno...a dala som to sem lebo neviem ale je to staré a príde mi to také zvláštne ..nostalgia? )
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ziraffka
24. 8.augusta 2007 23:39
ale mas pravdu.. secko co spravim je spravne lebo vtedy to bolo spravne a keby to nebolo tak to preca nespravim ne?
3
no mne to skor tak pripada ze niekedy nieco spravim okamzite ale keby este minutu nad tym porozmyslam tak by som to spravila uplne inak a spravnejsie
4
Je to neskutočná pravda, teda... nikdy som nad tým takto nerozmýšľala Dodka, ale keď som to dočítala, tak som si uvedomila, že je to pravda a bolo mi omnoho lepšie... hneď som si uvedomila, že pár vecí síce dopadlo zle, ale že sa za ne nehanbím, že sa dokážem pozrieť Bohu do tváre, síce ju skloniť, pretože Boh je dokonalý, ale dokážem držať hlavu vztýčenú pred svetom a povedať "áno, možno som spravila chyby, ale vtedy, keď som to robila, považovala som to za správne"... nostalgiu to vybavilo aj v mojej mysli a myslím si, že je to jedna z najlepších vecí, ktoré si napísala... ale ty vo všeobecnosti dobre píšeš...
Napíš svoj komentár