Krutá monogamia mojej osobnosti, neznášam keď mám jednú podobu. Potrebujem sa zmeniť na kaktus, lebo chcem aby ľudia cítili bolesť aj pri tom najmenšom dotknutí mojej pichľavej pokožky.
Plávam medzi skratkami ktoré mi robia problém koncentrovať sa nad istými súvislosťami. Nevládzem vnímať tie drísty čo počúvam navôkol. Som ako veľká mucha ktorá sa snaží osrať celé zrkadlo. Nechcem sa vnucovať ale pri tom sa chcem importovať do tvojej spoločnosti ako moja vlastná druhá osoba a pri tom to chcem zariadiť tak aby si o tom nevedel. Som polnočný duch čo stratil svoju vieru a pri tom vedel kde ju nechal. Nechaj ju pri tom milovanom stolíku. Kde naposledy oplakal svoje telo a až tak odišiel. Nie toto nieje ilúzia ani fantázia toto je šialenosť ktorá nepominie kým sa na ňu nezabudne a ja som jediný kto ju dokáže udržať nažive.
Unavuje ma moja existencia, a štve ma že ju nemôžem zmeniť. Mám myšlienky mŕtve ktoré už zomreli dávno v mojej hlave a pri tom by sa chceli pochovať. Lenže ono to nejde, tie myšlienky sú zažraté a ja sa ich neviem zbaviť. Preto sa polejem horlivou kvapalinou a zapálim to zlé čo vo mne ostalo a nechce ísť preč. Dúfam že sa pomstím sám sebe, lebo si neodpustím to čo som spravil...........
Nebudem v tomto tu pokračovať lebo to nemá zmysel, ale zmysel to má len pre moju druhú a tretiu osobu ktoré si myslia že je to v hodné na moje prečítanie ale ja s tým nesúhlasím a preto to radšej čítať nebudem!
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Nemám slov.
Nie preto, že by neboli ale preto, že sa boja formulovať do súvislých viet a slovných spojení, aby nezničili dojem vyvolaný tvojim blogom.