Jar, leto jeseň, zima,smrť, láska, pochopenie a neha. Je medzi tým rozdiel ? Zima páli chladom a leto páli slnkom, tak ako aj láska ničí citmi a smrť ničí všetko okolo nás čo starne alebo zomiera predčasne. Toto je iba mylná predstava šialenca sediaceho na útese, čakajúceho na spasenie tohto dňa, škoda že sa nedočká toho čo my, života a šťastia ktoré aj tak nikdy nedostanem.
Lúka taká krásna ako záchodová misa, chcem sa smiať na tvojom pohrebe a pri tom si slzy utierať slovenskými eurami. Och aké je to tu všetko akčné, zoberiem si trezor a rozstrieľam ti ním rodinu, neznesiem tvoje pokrytecké názory asi ti zmasakrujem tvoj koláč aj tak nemá veľmi dobré úroky.
Táto apokalypsa nemá konca kraja, tak ako moje preklepy ktoré musím po tebe stále opravovať. Najradšej by som ťa nežne zavraždil a to tak že ťa obesil udusil utopil. Som rád že ma máš rád a ešte radšej mám keď ma neznášaš lebo len vtedy si najviac môžem vychutnať tvoju ukrútnu nežnosť ktorú mi tak nenápadne prejavuješ. Och aké krásne je byť slnkom, alebo vodou v rybníkoch alebo vzduchom ktorý ti tak nežne hladí tvoju pokožku.
Bolo to v to ráno, čo si spadol zo schodov pred našim domom? Pamätám si ako si nadával na ľad ktorý sa na nich urobil. Chcel si zažalovať zimu, ale ja som ťa odhováral lebo som vedel že nemáme dosť peňazí na právnika, a naša sestra bola natoľko chamtivá že by tam nakládla toľko ľadu žeby sme s neho potom mohli robiť koktejlové párty, milujem tie drinky v ktorých sa môžem utopiť celý, moje svedomie, moje triezve zmýšľanie a moje zábrany, ktoré mi bránia povedať ti: chcem ťa zabiť.
Chcem sa večer zobudiť pri tebe a potom sa z tebou osprchovať v suchej vode, naliať si skazené mlieko a vypiť nekalorickú bezkofeínovú kávu ktorú tak neznášam. Chcem povysávať ten koberec v našej predsieni, je to tá najkrajšia vec akú som kedy videl, bol to starý sklenený fotoaparát, ale nevedel som že to tak dopadne, hoc vyzeralo to ešte horšie ale predsa mi bolo do plaču lebo som vedel že svoju osobu do tohto deja zakomponovať nemôžem.
Už už. Hybáj!!! je neskoro vstávaj!
Kričí budík
cŕŕŕŕŕ
Nieeee prečo nemôže byť ráno o desať hodín neskvôr?
Čas letí ako mušky poletujúce nad kravským hovnom.
Moje svedomie sa prebudilo a mňa zase napadol hnusný pocit úzkosti ktorý by som ti najradšej daroval na vianoce. S kým sa tu vlastne rozprávam, Čítaš to? Čo by si o mne niekto pomyslel keby ma videl ako vstávam ráno z postele? Ha?
Jedna noha cez palubu, hľadám svoje papuče ktoré mám ako zase stále a na čo ich mám veď tam sú stále, v kúpeľke. Tak sa do ni tam idem obuť a zase si sadám na posteľ s myšlenkou pekného rána bez slnka bez vzduchu bez hluku. Vznášam sa, mesiac vybuchol, moja osoba sa roztrojila, Jedna si šla sadnúť na wecko, druhá si umýva zuby a tretia si žehlí vlasy, lenže potrebujem štvrtú ktorá by pila kávu. Ach to frasa!
Denník
Komentuj
7 komentov k blogu
1
grietusha
24. 5.mája 2008 01:29
Najskôr som si zápalila, aby som mala atmosféru k tvojmu blogu... a môžem povedať len jedno... blog vhodný shizofrenika, ktorý sa krásne vznáša v dyme okolo mňa
2
konecne som prisiel na to ako plne docenit tvoje blogy,trosku si vypit a potom sa nimi nechat plne vtiahnut
4
...IDEM SI TEDA AJ JA POFAJCIT ...no itak take prijemna schíza ...to ma byt pochvala...
5
neviem ale popravde som tento blog nepísal ako schizofrenický ale fakt niečo na tom asi bude......
dávam si na seba pozor
dávam si na seba pozor
6
Mam uchvatne riesenie tvojej potreby svtrtej osobnosti. Ta, co prave sedi na wecku ma vsetko, co potrebuje k pitiu kavy volne.
Blog je samozrejme fakt dobry.
Blog je samozrejme fakt dobry.
7
ale zas mat viac osob nemusi byt zle a vsetko stihat ved nie je presnost vysada kralov?? ale zas ono to bude mat aj zle vlasnosti a aj tak sa svet nezmeni ....
Napíš svoj komentár