Stále keď sa mi niekto začne páčiť, po čase začínam byť skeptický a moje pochybnosti sa nakoniec vyplnia. Neviem načo ma na začiatku toľko otravoval, príď príď bla bla bla. Keď teraz, ako keby sa to vytratilo a ja si pripadám ako blbec. A to len pre to že s ním to nič nerobí, a ja sa tu pomaly váľam a revem po zemi. Ja mám len jedne nervy, keď niekto o koho sa viac než dosť zaujímam začne spomínať v mojej prítomnosti iného chalana, aký je on krásny aký je inteligentný blablabla IDEM Z TOHO ZOŠALIEŤ! To si všetci myslia že mi je to jedno alebo čo? Alebo to ja som taká žiarlivá naivka? Teraz som ho poslal niekam preč, keď som vypol skype, jednoducho sa na to snažím nemyslieť ale nejde to. Ešte sa mi nestalo aby som sa pre nejakého chalana toľko trápil, toľko čo sa s ním trochu rozpíšem niečo drbne a mňa v zlomku sekundy prejde nálada. To som taká citlivka? Alebo ho mám fakt rád a strašne mi vadí keď spomína iných? Alebo je to úplne normálne len on si to nejako neuvedomuje? Už som úplne v koncoch a toto je už ďalší urevaný blog do ktorého sa musím vypísať. Už fakt neviem načo si z niekym začínať? Nie klamem sám seba, ja niekoho chcem, ale nemohol by to byť niekto kto by ma plne pochopil prosím?
Lebo ako ľudia sme zložití všetci, a niekedy môžeš niekoho poznať aj roky, ale až v jeden osudný deň ukáže svoju pravú tvár. Sa tu utápam pre také sprostosti, kurnik to mu nezapína že pre to môžem aj trochu trápiť? Či vyzerám tak bezcitne? Aj včera som bol vonku s jedným chalanom, len tak sme kecali viac menej možno aj ohovárali ostatných. A potom na konci sa mi úplne zhnusil z tým ako sa viac menej začal “ospevovať“. Ako sa na ňho nalepil nejaký super extra pekný chalan, koľkých mal aké požiadavky má na chalana a iné bludy. Len som sa na ňho lepšie pozrel a pomyslel si. No ty máš čo hovoriť, postava nič moc nesiaha mi ani po krk a ani celkovo nevyzerá nejak extra, prišiel mi ako nejaká kurva ktorá si to rada užíva z peknými chlapčiskami. Aj ja to mám rád len tak ale moc sa s tým nechválim lebo mi to nepríde ako moc chválenkársky aspekt. Niektorí to v hlave nemajú fakt v poriadku, to chcem tak veľa alebo čo? Nemám nič vysnívané ale jednoducho som z toho v koncoch.......................bie!
to prejde a stanes sa bezcitnejsim ako si bol. a potom ktovie.. zase niekoho stretnes. je to kolobeh. bludny kruh. ci v nom zostane zavisi len od teba.
ries veci, vrtaj sa vtom, dokedy mozes.
pis urevane blogy, ulavi sa ... hoci nic nevyriesi a vsetko sa vrati spat. vztahove veci zasiahnu cloveka tak ako si to dovoli pripustit. este aj po roku sa niekto dokaze pri spomienke rozrevat. ale co ta nezabije to ta posilni.
po sklamani pomoze tak zlahka spoznavat inych ludi a hladat cloveka - ideal.. teda niekoho kto sa tomu najviac priblizuje...
skus to nejak prekonat.ja mam tiez ten pocit, ze som na tom rovnako. preco kazdy chlap v mojej pritomnosti place za byvalou? butlava vrba. a perlicka: jeden z nich mi ukazoval ich domace porno. mala som dost. a to som sa snazila s nim nieco riesit ano? (dristy typu "my si tak rouzmieme" a pod tymto pojmom "rozumiet si" neviem ci ide ruka v ruke aj dovera typu - chapes moja ex bola taka a taka, ale zas toto bolo na nej super musim uznat, ved ukazem ti nieco...) a toto pravidelne. aj teraz sa mi to stalo. mam pocit ze asi niekoho zabijem a depkujem zaroven. snazim sa to rozdychat a premyslat nad niecim inym. tak mas ho asi rad v tom to bude. ja citim to iste - nervy, ziarlim atd.
co sa tyka toho druheho chlapciska tak s takymi obludami sa ja nebavim lebo ti co su len ja, ja, ja to sa neda vydrzat a potom zabijam
Tvoj blog som aj napriek tomu, ze kedze som kvoli tomu mansonovi na pozadi nic nevidel a musel si to skopirovat do textoveho editoru. Kazdopadne tvoj urevany blog za to stal.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
ries veci, vrtaj sa vtom, dokedy mozes.
pis urevane blogy, ulavi sa ... hoci nic nevyriesi a vsetko sa vrati spat. vztahove veci zasiahnu cloveka tak ako si to dovoli pripustit. este aj po roku sa niekto dokaze pri spomienke rozrevat. ale co ta nezabije to ta posilni.
po sklamani pomoze tak zlahka spoznavat inych ludi a hladat cloveka - ideal.. teda niekoho kto sa tomu najviac priblizuje...