On, Týpek a Henten

On sedel v kupé pri okne a zamyslene hľadel na jednotvárnu krajinu ktorú vlak míňal. Do uší mu zo slúchatiek, ktoré držala pri živote už len dobrá vôľa, búchali bicie a tak mal ťažko na háku ľudí čo s ním sedeli. Dumal.
Situácia v Čechách sa nevivinula tak ako si predstavoval a tak sa s dlhým nosom vracal späť do rodného mesta. Nechcel sa tam vrátiť. Bál sa že ho doženie minulosť. Dlhoval hory peňazí a vďaka rokom prežitým na perníku si pohneval nesprávnych ľudí. Nedokázal si vtedy zarábať bez ojebov aj keď vedel že vo väčšine prípadov za ne trhá líca hliníkový boxer.
Podvedome z vrecka vytiahol ošúchaný benzínový zapaľovač a začal sa s ním pohrávať.
Skúsil na to pozrieť z inej strany.
Dlhé roky patril k slabým kusom, podpísali sa pod to fety, biedna životospráva a nedostatok peňazí ktoré ho sprevádzali podstatnú časť života.
Odkedy s tým sekol sa však veci zmenili. Ušiel do Čiech, začal cvičiť, nabral 30 kíl a začal sa o seba starať. Bol si vedomý toho že vyzerá k svetu a už dávno neni taký sráč akým býval.
Usmial sa.
Po tých rokoch ho pravdepodobne aj tak nikto nespozná, nakoniec to možno zvládne.

Po vyčerpávajúcej ceste konečne otvoril dvere svojho starého bytu. Bol rád že neprestal platiť nájom, aj keď mu to značne znižovalo rozpočet, teraz sa presvedčil že sa to oplatilo.
Cestovnú tašku a vak do ktorých mal ledabolo nastrkaný celý svoj majetok nechal pohodené v zle osvetlenej chodbe a vybral sa do obývačky.
Roztiahol sa na zaprášenom gauči.
-Chce to pivo.
Zatiahol sám pre seba a skontroloval obsah peňaženky.
Dvacka, dáke drobné, šprcka a občiansky preukaz. Znechutene si priznal že zasa raz je na nule ale aj tak sa dvihol z gauča. Royal bol len pár minút chôdze od jeho paneláku a fakt mal chuť na čapované.

Keď dorazil do herne zamieril si to rovno k baru. Keď sa posadil na stoličku uvedomil si že naňho niekto hľadí. Obrátil sa doprava a na chvíľu ho zamrazilo.
Hneď vedľa sedel Týpek.
V hlave mu rýchlo preletel sled udalostí ktoré s Týpkom zažil. Pred rokmi spolu často fetovali, boli dobrí kamaráti a mal Týpka rád ale pamätal si aj to ako ho nechal v sračkách, keď sa jedného dňa prešlahal a nechal ho ležať na parkovisku za klubom. On sa dobre pamätal ako sa cítil keď sa nakoniec pozviechal, utrel si termix z papule a uvedomil si že Týpkovi bolo jedno či tam proste chcípne alebo nie. Bola to jedna z tých chvíľ keď si trpko uvedomoval že aj keby robil čokoľvek nakoniec ostane úplne sám.
-More počúvaš ma?
Týpkov hlas ho prebral z myšlienok.
-Myslel som že si mŕtvy, čo s Tebou bolo celé roky?
Týpek sa usmieval. On si uvedomil že je rád že ho vidí a tak sa s ním pustil do reči.
Po troch pivách a hromade informácii o tom koho zavreli a koho pustili skončili za strojmi. On vedel že by nemal hrať lebo vždy prehrá všetko, ale nikdy si nevedel povedať dosť.
Po dvoch hodinách situácia vyzerala tak že obaja stáli pred Royalom a zostalo im akurát pár drobných na víno a cigarety.
Podporovaný pivom a nasraný že zasa pustil posledné peniaze sa Týpka spýtal či chce víno.
-Jedine biele.
Cieľ bol daný a tak o pár minút platil v sudovom víne za flašku.
Zašli k športovej hale a vzadu na schodoch pomaly popíjali. Ako sa fľaška míňala, začínala byť noc lepkavá.Vyťahovali sa historky, väčšinou o fete.
On cítil že začína byť opitý ale víno dochádzalo a mal chuť na ďalšie.
Začali preberať ľudí od ktorých by mohli zohnať love.
Nakoniec prišla reč na Hentoho.
On a henten boli dlhé roky najlepší priatelia ale už sa dlho nevideli. Chcel ho vidieť, podať mu ruku.
Týpek hodnú chvíľu telefonoval kým zohnal jeho číslo. On sa začal nudiť a tlačil ho mechúr tak si šiel uľaviť. Týpek telefonoval ďalej, On sa nestaral komu. Keď sa vrátil, Týpek mu vyškerený oznámil že Henten je o sídlisko ďalej na byte a že sa tam nasáva.
-Takže tam nesmieme chýbať.
Vyhlásil On a zapálil si cigaretu. Tackavo sa vybrali kráčať nocou. Týpek celú cestu horlivo smskoval ale On tomu neprikladal žiadny význam.

Asi po pätnástich minútach stáli pod balkónom inkriminovaného bytu. Týpek dvakrát zapískal a po chvíli sa balkónové dvere otvorili. Keď ich Henten zbadal usmial sa a šiel otvoriť.
Zvítali sa na schodoch pred bytom.
Vošli dnu.
On už roky k parnu ani neprivoňal, no tu jasne cítil zápach jódu a toluénu. Zháčil sa. Na tomto byte sa nedávno varilo, bol si tým istý. Takže veci sa nezmenili. Začal rozmýšlať ako by sa asi cítil keby si po rokoch strelí.
Odrazu si uvedomil že na chodbe stojí sám, Týpek s Hentým niečo potichu rozoberali v kuchyni.
Vošiel do obývačky a premeral si ľudí čo tam sedeli, všade samé puklice, ksichty vyšponované ako strely. Zo slušnosti každému podal ruku a predstavil sa ale nezapamätal si ani jedno meno. Otočil sa a kšiel do kuchyne. Týpek s Hentým už naťahovali keder zo štupla do inzulínky.
-Páliš nie?
Spýtal sa Henten.
On sa zamyslel. Vedel že by si nemal dať, bol už roky čistý a vôbec mu život feťáka nechýbal. Na druhej strane bol pripitý a myšlienky mu bežali všeliak.
Nakoniec sa rozhodol.
Po tých rokoch sa mu predsa nemôže nič stať keď si raz dá a tak si od Hentoho zobral inzulínku.
Žilu natrafil na prvý krát, natiahol krv a zhlboka sa nadýchol.
Keď sa krv s pervitínom premiešala zadržal dych a stlačil piest.
Odrazu svet prestal existovať. Rozkašlal sa a prudko sa mu roztočila hlava. Cítil ako ho napĺňa energia od končekov vlasov až po špičky nechtov na nohách. Musel sa posadiť aby ten nápor zniesol.
Vzdialene počul ako sa Týpek s Hentým smejú.
Keď precitol všimol si že Týpek niečo vraví do telefónu a hľadí naňho. Zložil.
Začalo mu to pomaly dochádzať.
Spravil pičovinu.
-Čo chystáte?
Spýtal sa on a rýchlo sa postavil. Snažil sa upratať si myšlienky ale nešlo to. Jasne cítil že sa stane niečo zlé. Načo sa kurva vracal do tohto zasraného mesta?
Začal horúčkovito behať po miestnosti očami a spätkovať.
-Jebe Ti?
Opýtal sa Henten a zahľadel sa naňho.
-Musím ísť von.
Odpovedal On a začal sa zberať na odchod. Henten sa ho snažil zastaviť, Týpek sa len smial.
On vybehol z bytu, schody bral po dvoch a prudko rozrazil vchodové dvere. Pred panelákom sa zdesene poobzeral a pustil sa rýchlou chôdzou do noci. Uvedomoval si že krátko po ňom vybehli z vchodu aj Týpek s Hentým no nevenoval tomu pozornosť. Chcel sa čo najskôr dostať domov a tak kráčal. Nevšimol si dve postavy ktoré sa odlepili od rohu paneláku a kráčali za ním.
Odrazu zastal. Uvedomil si že nevie kde vlastne je. Bol nafetovaný. Bolo to všetko reálne alebo to bol len stav? Nevedel.
Týpek a Henten ho dohnali.
-S kým ste dohodnutí?
Vyštekol On a gánil na nich ako zmyslov zbavený.
-Kámo, nikdy by som ťa nepotopil!.
Ozval sa Henten a usmieval sa.
Týpek zasa telefonoval.
On sa rozhliadal po ulici a snažil sa spomenúť si kde je. Pervitín ho úplne ovládol, zahryzla sa doňho paranoja a ničil ho strach.
Všimol si dve postavy ktoré ho sledovali už od paneláku v ktorom fetoval. Po ceste sa pomaly šinulo auto.
On sa splašene otočil a chcel sa dať na útek no zistil že cestu mu zatarasil Týpek. Strčil doňho. On sa Zatackal a chcel mu natiahnuť na tvár no Týpek sa uhol, chytil ho pod krk a zhložil na zem.
-Vlastne...
Začal Henten a sklonil sa nad neho.
-Si sa potopil sám už len tým že si sa vrátil do tohto mesta. Posralsi si to u viacerých ľudí ktorí mi slušne zaplatia za to že im Ťa predhodím.
Zastavilo pri nich auto.
On si zo zeme všimol štyri páry nôh ktoré ho obkľúčili.
Dokráčali k nim dve postavy.
On bol ochromený strachom, chcel niečo robiť no vedel že je stratený.
-Tak si to uži.
Dokončil henten a aj s Týpkom odkráčali.
Niekto mu dupol na hlavu. Cítil že mu vyrazil pár zubov a zlomil nos aj keď si bolesť nijak moc neuvedomoval.

Rezignovane si uvedomil aké kurvy sú ľudia. Starí známi ho zapredali za pár kubíkov. Smutné. Zavrel oči, preklial Týpka aj Hentoho a potom už len čakal čo príde.

Partia chalanov ktorých okradol o peniaze keď pre nich predával drogy bola neľútostná. Trvalo im asi pätnásť minút kým ho rozkopali tak že prestal dýchať.
Bola hlboká noc takže nikto nešiel okolo. Nikto nehľadel z okna. Nikto mu nepomohol.

Keď sa nadránom začali okolo jeho tela zhrčovať ľudia ktorí šlapali do práce, Týpek s hentým sedeli na lavičke o ulicu ďalej a rozmýšlali nad tým čo v noci spravili. Rozmýšlali nad svojou karmou.

O pár dní si už na Neho nikto nespomenul. Pochovali ho na kraji cintorína medzi jemu podobné, stratené duše.

Na pohreb neprišiel nikto.

 Vymyslený príbeh

23 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu