Ťažký život na psychiatrii

Ako správny piker som na liečenie prišiel po týždňovom ťahu poriadne vystrelený, priam ako raketa.
Uložili ma na istú pozorovaciu izbu.
Páni to vám bol zážitok.
Do večera ma to ako tak prešlo, a tak som sa zdojazdovaný pobral spať.
Lepšie povedané nespať.
Nieže by som nechcel, alebo že by som nebol unavený, problém bol v tom že istý pán sa mi na izbe posral.
Vyriešenie nezvládania telesných potrieb spomenutého pána sestričkám (a sestrošom) trvalo cca hodinu.
Po uprataní výkalov pán č.2 začal chrápať.
Už ste počuli motorovú pílu?
Tak oproti jeho chrápaniu je to jemné cvrlikanie lúčnych koníkov.

!!Nasledujúca veta nieje vhodná pre osoby mladšie osemnásť rokov!!

TAK JA MÁM DO PIČE DOJAZD AKO RIŤ, NESPAL SOM CELÝ SKURVENÝ TÝŽDEŇ, POTREBUJEM KURVA SPAŤ, JEDEN KOKOT MI NA IZBE CHRÁPE DRUHÝ KOKOT MI NA IZBE SMRDÍ A JA NEMOŽEM CHYTIŤ POJEBANÚ STOLIčKU A ROZTRIESKAŤ IM HLAVY PRETOžE OBAJA POKURVENCI SÚ ZAVRETÍ V PRIJEBANEJ KLIETKE!

Sestričky však boli natoľko ohľaduplné že mi dali tabletku na spanie.
Po tom čo som 96 hodín dospával môj pervitínový exces len s krátkymi prestávkami na jedlo som začal spoznávať pacientov.
Naozaj "pacientov".
Skutočné hlavičky.
Vezmime si tých najvyhlavičkovanejších pekne po poradí.

Napríklad taký Peťko Čipčala.
(už len to meno omfg)
Sedkal vo fotelke a z flaštičky si nalieval vodičku do pohárika. Keď pohárik dopil tak si nalial ďalší a ďalší a tak stále dokola kým flašku nevyprázdnil.
Potom ju iel samozrejme naplniť a cuckal vodičku zas.
A celý proces opakoval cca 25 hodín denne.
Z neznámych príčn potom každých 20 minút chodil na záchod. Ktovie prečo?
Ak náhodou necuckal vodu veľmi rád rozprával.
Napríklad o tom že sa volá Peťko Čipčala. Alebo o tom že sa volá Peťko Čipčala. A keď nie o tom ani o tom tak úre zmenu mlel že sa volá Peťko Čipčala.
Pár krát mi však povedal aj to že nieje blázon.
Čo sa týka posledného tvrdenia som vak bol dosť na pochybách.

Ďalším z reálne pacientálnych pacientov je istá Sonička Masárová.
Keďže na oddelení je upratovačka ktorá mopom tri razy za deň umyje celé oddelenie, Sonička ho rada prebehne kolenačky handrou. Od rána do večera. Veď nie dlho, predsa len, príliš veľa práce škodí, tak treba upratovať s mierou. Zabudol som spomenúť že Sonička fajčí. Popri fajčení rada poumýva aj fajčiarsky balkón.
Najlepšie vtedy keď sú na ňom nasáčkovaní všetci fajčiari z oddelenia.
To aby nikomu nezavadzala.

Ďalší zo špeciálnych pacientov je pani Florišová.
Milá 137 ročná pani čo neustále hľadá kabelku. Vraj jej ju niekto ukradol.
Mala aj dve igelitky. Tie jej tiež niekto ukradol.
Sme predsa na psychiatrii nájdu sa tu všakovaké indiuvíduá.
Keď si to tak však človek vezme, každý deň nová kabelka s peňaženkou plus dve igelitky.... pani asi nieje vo finančnej núdzi.
Chúďatko si však nechcela dať vysvetliť že sme na psychiatrii a že zajtra určite žiadne ríbezle oberať nepôjde a tak som často bol častovaný rôznymi urážkami.

Ďalší z opísaniahodných pacientov je Erička Šerbanová.
Milá 127 ročná pani žijúca v utkvelej predstave že Barrack Obama je jej strýc, že ja som jej syn a že koniec sveta sa neodvratne blíži.
Nuž ale nebojte sa nič, schizoo vyrieši, som predsa rodina s Obamom a amíci určite majú dáku tú technológiu na odvrátenie konca sveta.

Ďalší homo pacientus je Tonko.
A tteraz do piče budem kurva vulgárny.
Lebo ma serie že keď ma konečne preložia na normálnu izbu tak tam po pár dňoch priklepnú polonohého nesvojprávneho degeša čo sa miesto do hajzlu vyští do sprchy a tvári sa že "ja nič ja bukvica"

No a to najlepšie na koniec....
Evička Poliačiková.
Situačný opis by vyzeral cca takto:
17 ročného narkomana prišla ma psychiatriu pozrieť matka. Pani poliačiková vztýčeným ukazovacím prstom (mimochodom je to neslušné) ukázala najprv na narkomana a začala svoj predhovor k zjavne neexistujúcej osobe:
-Vidíš toho s tými copami?
-Tak ten ide v drogách!
-Ten ide v ženách
-Tak ten má deti!
-Veľké!
-Stredné!
-Malé!
(presunie prst na narkomanovu matku)
-A s ňou! s ňou!

Nuž toľko k najväčším hlavičkám Bojnickej psychiatrie....

 Blog

63 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu