Vytvor si môj život, časť druhá.

Po pár dňoch niekto vstúpil cez dvere a spravil taký prievan v izbe, že ma odvtedy bolia kríže. Jemný orkán sa prehnal izbou, zaštiepil sa mi pod kožu a ostal tam až dodnes. Ešte stále u mňa pretrvávajú príznaky tohto dňa. Možno to poznáš. Spadne ti 100sk(3.3Eur) na zem a ty radšej budeš pokračovať v chôdzi, než by si sa zohol, zobral ich a potom tri dni ležal doma na postely.

Pomyslel som si vtedy : “Si ty normálna? Akože máš všetkých 5 pokope?” . No moje zmýšlanie sa pozastavilo, keď som zistil, kto to bol. Prišla ku mne aj s nejakým chlapcom. Bola malá, mohla mať tak 8 rokov a on 5. Netušil som, kto sú tie ľudské bytosti. A čo povedali? “Mami? To je on?”. No fasa došlo mi. Nebudem ten, ktorý sa stará o mladšieho brata. Nebudem ten, ktorý nemá súrodencov. Nebudem ten, ktorý bude mať vlastnú izbu. Po chvíli vstúpil aj nejaký ujo do izby a to som hneď vedel, kto to bol. To bol ujo, u ktorého som bol predtým, ako som sa dostal do mamky. Áno, môj papa.

O týždeň ma pustili domov. Konečne. Bolo mi však čudné, že každy bol niekým iným. Sestra zuzkou, brat lukášom, papa štefanom a mamka máriou. Čo to znamenalo, to som nevedel. A čím som vlastne ja? Nevedel som. Mama chcela nejakého tomáša, brat jožka a papa vravel ešte keď som bol v mamke o nejakej evičke. No jedna teta (neskôro som zistil, že aj mamka má mamku) povedala, že ja budem martinom. Stalo sa. Zistil som, že mi sa tak vlastne kontaktujeme. Keď mamka povedala : “Zuzi nemláť lukáša.”, tak prestala. Keď papa povedal : “Lukáš dones mi pivo.”, lukáš priniesol. Keď niekto povedal martin, tak som sa usmial, odgrgol, prdol, alebo vyvalil oči na dotyčného. Odvtedy viem, že to sú naše mená a odvtedy ich píšem s veľkými písmenami.

Po pár dňoch môjho pobytu v domácom prostredí, prišli nejaký ľudia. Čumeli na mňa, ja na nich. Škerili sa, debili, pomyslel som si. Naťahovali mi lýca, nechcite vedieť, čo som si pomyslel. Rozprávali sa o mojom keď som bol nahý, ocikal som ich (nikto o ňom nebude rozprávať, takým tónom). Najlepšie bolo, že mi priniesli aj darčeky. Keď motyka nevystrelí, tak sa musí stať niečo iné. Stalo sa. Dostal som veľa pekných vecí, ale aj .............................


A. ružové dupačky s barbie na hrudi.
B. nejakú nádobu, tyč s výčnelkami a ďalšiu tyč, na konci zploštenú.
C. cumlík z dreva.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu