Vytvor si môj život, časť tretia.

Dostal som veľa pekných vecí, ale aj ružové dupačky s barbie na hrudi.Kedže som vedel, že mi už nič nepomôže, tak som začal revať. Všetci sa pozreli na mňa ako na debila, no mne to nevadilo. Malo to aj svoju výhodu. Mamka nevedela, čo mi je, tak som sa zahral na pijavicu. Dobrý pocit, až mi to niekedy chýba. Napapaný, vykakaný, môže ísť spať.

Pomaly zatváram oči, vidím ružovú. Rýchlo otváram oči, vidím ružovú. Plačem. Zaspal som. Napísal by som vám, čo sa mi snívalo, ale mám tú smolu, že si nepamätám sny. Prepáčte mi. No viem vám na 100% povedať, že to bola nejaká ružová nočná mora. Od tých dní plačem , keď mi mama dá niečo ružové. Proste trauma.

Dni sa opakovali. Rutina, keď tu zrazu...... “Mama”. No áno, správne si myslíš. Áno, áno, snažili sa ma to naučiť. Vypúlili na mňa oči, nafúkli lýca, vyšpúlili pery, zatriasli hlavou a slovo opakovali dookola. Nie že by som bol taký sprostý, že by som to nevedel povedať, ale mňa bavilo sa na nich pozerať. Neskôr, keď ich to už prestalo baviť, tak som im ukázal, čo vo mne je. “Cirkus” začal odznova. “papa”. Veľmi veľa slov som sa tak naučil. Mama, papa, kaka, ajajableeee, a este Najneobhospodarovavatelnejsi.

Po niekoľkých dlhých dňoch, týždnoch, mesiacoch, ba až rokoch som sa dostal tam, kde som chcel, 200m od domu. Škôlka, roky môjho krásneho života. Vstúpil som cez bránku (áno, vedel som už chodiť) a ........

A. začal som plakať, keď mamka odchádzala.
B. založil som si svoj vlastný mafiánsky klub.
C. stretol som moju škôlkársku lásku.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu