Mesiac je až priveľmi blízko zeme, všade je voda. Som desať častí a každá z nich myslí separátne. Tak kde to, dočerta, vlastne som?! Mám chuť sa postaviť ale som na to priveľký. A takí veľkí ľudia predsa nemajú právo stáť.
Steny ružovejú pod preplynatelím západom krvácajúceho UV-slnka a všetci v panike ziapú, vreštia a kričia. Kovový robotický hlas, čo znie z nikadiaľ, apeluje na to, že musím ležať, aj keď štyridsaťkilometrový ananás ničí svet. Farári, otravní ľudia. A plesk a bum. Čo chcú? Kto sú?
Tancujúce klaunské úsmevy bez očí a vo vzduchu samé otázniky. Zrazu padám medzi štyri zrkadlá, všade môj odraz - zrkadlo som sám!
Pre tisíc otcov a mám.
Pre tisíc kráľov a dám!
Rozum? Zabúdam!
Všade planý mam.
Bežia po tebe
Tisíce ICH
a čakáš vpich
A maslo na chlebe.
A zrazu neviem, čo to všetko znamená. Ale jedno viem. Choroby, horúčky, bolesti hlavy a únava dokážu navodiť zaujímavé myšlienky.
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
1
keuska
14. 10.októbra 2008 19:54
to bude asi tou chorobou, ze toto je vec ktora sa mi od teba najmenej pacila zo vsetkych na ktore si spomeniem... ale to neznamena, ze je zla samozrejme
Napíš svoj komentár