Oddychová miestnosť a šatňa skladníkov hutníckej fabriky. Stôl, stoličky, polička, mikrovlnka, rýchlovarná kanvica, chladnička a telefón. V miestnosti sedí Rob a Mark.
Mišo (vojde do miestnosti, celý premočený, vo dverách vyprašuje dáždnik): Dobré ráno, sorry, že meškám, ale išiel vlak... to tu máte často takéto úžasné počasie?
Mark (smeje sa): Áno, kamarát môj, vitaj v Británii.
Mišo (oblieka si montérky): Ale takýto dážď sa nedá ani nazývať dážď. Veď to je ako z rozprašovača, tie kvapky liezli všade. Zato u nás, keď prší, tak to je niečo...
Rob: Ehm... (ukázal prstom na okno, kde sa začal poriadný lejak). Myslíš takto?
Mišo: No, presne! Ale aj tak, ten rozprašovač ma dostal... nenávidim to!
(zaznela fabriková siréna na znamenie začiatku pracovnej zmeny, všetci si nasadili prilby na hlavy, odchádzajú z miestnosti)
2.obraz
Tá istá miestnosť ako v predošlom obraze. Vchádzajú Mišo, Rob a Mark.
Rob: ...a tak som im to natrel!
Mišo: Fakt zaujímavé. Mne sa také niečo nikdy nestalo.
Mark: Nikdy?
Mišo: Nikdy. (Dovnútra vojde Stanley)
Stanley (pozrie na Miša, prehovorí k nemu nejakým anglickým dialektom): Helo. Rydych chi yn newydd yma? Rwyf wrth fy modd. Fy enw i yw Stanley. (Mišo na neho pozerá ako na zjavenie, Stanley to pochopí) Ááá, ty nie si tunajší, si mi nerozumel. Blbé nárečie, čo? (smiech). Tak vitaj, volám sa Stanley, ale stačí keď ma budeš volať len Stan.
Mišo: Nazdar. Ja som Michal, ale stačí, keď ma budeš volať Mike. Mal si pravdu, nie som tunajší. Som zo Slovenska.
Stanley: Fíha. A ako dlho tu budeš?
Mišo: Do konca leta, dlhšie nie...
Rob: Mike, dnes si ty na rade, urob nám prosím čaj.
Mišo: Dobre. Vedel som, že raz to príde. (berie kanvicu, dá variť vodu) Stan, aj ty piješ čaj?
Stanley: Nie, dal by som si kávu, ale ďakujem.
Mišo: Máš to mať. (berie do ruky dózu Nescafé s bielym práškom) to bude asi káva (obzerá si ju) tí Angličania majú ale čudnú kávu (lyžičkou naberie prášok do pohára) Mark, povedz mi, prečo pijete stále čaj s mliekom? U nás je to čudné si dávať mlieko do čaju.
Mark: Čaj bez mlieka? Blee... veď to je ako keby si si dal do huby čajový sáčok a cmúľal!
Mišo (zalieva čaje a kávu, vyberá mlieko z chladničky): Stan, chceš do toho aj mlieko?
Stan: Samozrejme. (Mišo nalieva mlieko a podáva mu šálku, Stan ochutnáva, nechutí mu to) Mike, čo si do toho dal?
Mišo: Predsa kávu. Z tamtej dózy Nescafé.
Stan (smeje sa): Ďakujem ti, naozaj ďakujem. Spravil si mi mlieko s mliekom.
(opäť počuť zvuk sirény, všetci berú prilby na hlavy a idú preč)
3.obraz
Tá istá miestnosť ako v predošlom obraze. Vchádzajú Mišo, Rob a Mark.
Mišo: Konečne pauza. Nevládzem... (sadne si ku telefónu)
Mark: Povedz mi, Mike, ako je to s alkoholom u vás?
Mišo: Čo ako? Veď pivo máte aj vy. Chutí síce nechutne, ale predsa... ale máme aj, no, neviem vám to presne povedať. Slivovica.
Rob: Čože? Čo je to slifoviica?
Mišo: Slivovica. Robí sa to zo sliviek. Vypaľuje sa to. U nás sa páli takmer všetko ovocie.
Mark: Zaujímavé...
Mišo: Zaujímavé je, že máte na umývadle oddelené kohútiky! Je to strašný systém.
Mark: No a? Aký problém? Napúšťaš si umývadlo vodou akou chceš a umývaš sa...
Mišo: Hej, a potom ti príde taký účet za vodu... alebo napríklad si stále neviem zvyknúť na tú vašu jazdu vľavo. Už ma pre to skoro 4-krát zrazilo auto. A to už nie je sranda.
Rob: To si zvykneš... (odrazu zvoní telefón, Rob a Mark sa tvária akoby sa ich to netýkalo)
Mark: Mike, to bude pre teba.
Mišo: Ako vieš?
Mark: Vnútorný pocit.
Rob: Zodvihni to.
Mišo (zodvihol telefón, počúva): ...aha...aha...OK! (zloží)
Rob (spolu s Markom vycivene pozerajú na Miša): Kto volal?
Mišo: Netuším.
Mark: Žena, alebo muž?
Mišo: Žena. Celkom mladá žena.
Rob: A čo chcela?
Mišo: A ja viem? (smiech) Nerozumel som jej ani slovo... (všetci sa smejú, zaznieva siréna)
Všetci: Konečne padla!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.