Prediera si cestu
Cestu tunelom, ktorý vedie do zabudnutia
Kopcom plným ľútosti a smútku
Má len jednu túžbu
Dostať sa k vrcholu konca aj začiatku.
Predierajú sa maminými vlasmi,
Ktorá ťa tíši krásnymi slovami
Slovami, ktoré časom stratia svoj význam
Ale teraz ťa dostali k záchranným krídlam.
Smútok sa premenil na šťastie,
A slzy si počkajú na iné počasie
Na veľké slzy na chraste,
Ktorú si ,si vypátral pri páde na ceste.
Slzy, slzy....
Teraz ti je to jedno
Nechápu.
Cesta už nepokračuje ďalej
Detstvo sa črtá v spomienkach
A ty už nevieš čo je skutočnosť.
Tie slzy šťastia ,ale aj smútku.
Pravda je kartou
Slza je pravdou.
Úsmev je len každodenným doplnkom.
Povievajúce vlasy
Zaplnené slzami,
Ktoré tečú ako potok,
Ktorý vrie každým dňom
Viac a viac....
Bežiace deti plné úsmevu
Skryli sa za svoju čiernu zásteru
Plnú nepochopenia a sĺz.
Snažia sa okúsiť
Byť blízko pri mame,
Chcú utíšiť...
Utíšiť od všetkého.
Chcú to...
Ale už je neskoro
Je to za nami
Iba spomienka
Ilúzia
Je ako slabý vánok
Prichádzajúci cez to najhoršie.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár