Ak je nas život taky dokonali a krasny ako ho kazdy opisuje,preco si pak kazdy znas dela otazky zodpovedajuce kopu ran?Preco dokonalost nasho zivota prepada zufalstvam?Kazdy znas si vie polozit otazku na ktoru si zodpovie sam,nieje vse take krasne ako sa kazdemu zda,nieje ta dokonalost v rozpacich zivota.Mala skvrnka ktora zivotu krajsi pohlad a smer dava je nasa priroda ktora do slnecnych lucov spada,priroda ktora nam krasu dokonalosti dava,stebotave vtaky na nebesa vzlitaj,spievaju skovranky co nad kvetinou sa vznasaj.Pucik kvetiny ktory rosou rozvija sa.Mi ludia co zijeme ve svete kde kazdy malolety opija sa,kde kradez a vrazdy su vitan.Kde male deti uz nemaji kde hrad sa,kde dospeli dru v praci a rodina sa straca.Je velmi jednoduche opisat kazdodenu stratu a vse zle co sa dnes v zivote stava,vse co mi samy zabudame vnimat a miesto toho slintaj nad zivotom plnych zabav,drog,alkoholu,podvodou,kradezi,nestability,straty komuniakcie,rozvijania do buducnosti. Život je len jedna velka pohádka,ktory uvod vytvoria rodicia a jadro a zaver si tvory každý sam.Kazdy znas ma strach bojovat a postavt sa v zivote sam,každý znas ma strach bojovat pretoze nevie kam dal a jako v najtaksich chvilach vstavat myslite si ze stratite oporu, že ste plní bolesti a strat,že sa musite naucit v zivote sa sam o seba postarat.Myslite si ze ste slaby a vse sa vam straca,ze va sludia nemaju radi,preto vas vyhraj.Aby pravdu rekla vsetky vlastnosti strachu,bolesti,neschopnosti a strat je len vasa domienka ktora sa vam vam vtrela do hlavy a vy ste sa rozhodli ju tam ustalit a nevyndat.Popravde strach je len myšlienka ktoru si každý domysla sam,je to podvedomie ktore vas posiela nejit dal ale stat. Myslite si že vás dohana minulost ktoréj sa pravde do očí nedokážete pozriet. Potkala ludi co spadli a malo kdo znich vstal a rozhodol sa v zivote bojovat, nikdo znas nieje v zivote sam a i když mate pocit ze přepadáte zufalstvam plnej utrpení,bolesti a velkych ran je velmi tazke priznat ze život nieje dokonali a ze clovek musí část maleho mesca ktory sa vysipal pozbierat a zacit na vlastnu pest budovat,realizovat,komunikovat,vzdělávat sa.Uvedomit si ze ak niekdo zva schce mat doopravdy plnohodnotni zivotni sen,musí bojovat,kde padnete oprasit sa vzývat a pokracovat tam kde ste spadli.
Ak chce clovek mesec uzavriet třeba sa povzniest nad vecami ktore sa stali a ist v zivote dalej,nemysliet na vse co bolo spatne ale spis si priznat ze sa to stalo prejze to nebolo moc spravne..Zalezi od cloveka ako moc chce bojovat o vlastni zivot aby bol dokonali a krasny nieje jednoduche ist dalej.Chodnicky v zivote su jak krasne,tak byvaju cesticky ktore su moc tazke,nalozia nam kolik sa len da a ked mi samy uz citime ze sme na pokraji zufalstva vtedy nieje spravne vsetko vzdat.Malo kdo znas si vsima ludi kolo seba,male detajli. Malo ktory znas dokazu priznat ze niekdo iny zvas ma pravdu,že nezalezi na veku,ale na životných skusenosti. Bohatstvo človeka je v jeho srdci. Vo svojom srdci je kráľom sveta. Pre život nie je nevyhnutné vlastniť mnoho vecí.Bohatstvo člověka je vlastnit jednu věc a nikdy ju nepustit.Keď sa ocitneme v úzkych, je ľahko si siahnuť na život; ale statočne si počína ten, kto aj biedu dokáže znášať. Patrila som medzy ludi ktory v zivote trpeli,boli tyrani,zanedbany,ziadna laska,každý den přezívat bolest,strach,samotu.Kazdy den dufat jako sa každý krok a kazda sekunda v zivote zmeni aspon na pol sekundy k lepsiemu a každý okamžik bolesti a strachu pominu. Bola to len pohadka ktoru som si vysnivala aby som laksie znasala bolest,samotu,strach,neistotu okoliteho okolia vokol mna. Moja kazdodennna prectava ako sa mam perfektne a aky krasny život mam bola len prikrivka mojho strateneho zivota v černej pustine,kde i tam ma nakonec dohnala,ale napriek vsetému som sa snazila ist v zivote v před a i kde som nakonec skoncila v deckom ustave,ktory ma sice akurad zhorsil.a zozaciatku bolo vsetko krasne citila som sa jako princezna v pohadke ale ako mi dovrsilo 10 rokov,přezívala som ten isty pocit,ten isty strach,samotu,zoufalstvo,zrazu aj pocit bezpecia ktory som sa snazila najst pominul.Tet mi je 21 rokov a zivot mam pevne v lastych rukach,nebojim sa ukazat pravdu ze som pijavala a vela krad vsetko vzdala,hlavne boj o svoj život ktory som uz niekolko krat pomalu stratila a myslela som si ze na inom svete mi bude lepsie a vse co som dosiahla som odhodila jako korunku princeznej.Moj život nebol dokonali ani krasny,moje utrpení a vlastne sebaposkodzovania,spatne chodnicky a zmierenia ze smrt je jednoducha.Uprimne vam poviem ze som sama pochopila ze osud si každý zva pise sam a i kde ste na hranici zoufalstva,strachu,neistity tak najvecia sila je postavit sa danemu problemu a ist dal. Život nie je o tom, akú silnú ranu dokážeš ostatným uštedriť, ale o tom, ako sa dokážeš postaviť po ranách, ktoré zasiahli teba. Vlastna sila a vola je ze sa clovek silny citi sam a jeho viera vto ze je silny presvedci aj ostatních ze je silny.Osobnost člověka a jeho sili nieje v cvikoch ani skuskach ale v jeho mysli a srdci verit a dufat vsam seba.Viera v samej saba ma naucila sa hravo z problemamy vznasat,obletiet ich jako nic pretoze ja som silnejsia jako ta mala skvara…Každý zvas je silnejsi nez se inym zda ver sam v seba to je najsilnejsi dar. Aj vy ziskujte doveru sami v seba a budete mat v zivote stastie a uspech. Budte zhovievaví k vlastnym chybam a slabostem,nieje hamba prizat chybu ci ukazat slabost.Hamba je pretvarovat sa na osobnost ktorou niesme a tvorime zo seba dokonaleho člověka.Kazdy znas sa musí ucit zit zo svojimy chybami ci nedokonalostmi,to je prvi krok k úspěchu a sili sameho seba.Vas život sa vam bude zdat omnoho krajsi ked ho nebudete porovnávat ze zivotmi ostatních.Kazdy znas kdo vaha hlada dovody preco nesmie.Ten kdo nevie vychodisko z tazkej situacie,urobi lepsie,urobi lepsie ak vsetko zveri nekonecnej mudrosti v sameho seba.Ziadny clovek nieje natálko chytri jako ty sam,zalezi na kazdom zvas jako a kde svoju mudrost pouzije. Človek nemá hľadať niečo, čo už našiel, ale uvedomiť si, že už to má a následne podľa toho aj žiť. Kto objaví vnútornú silu a dokáže ju využiť k vytvoreniu pokoja a rovnováhy ľudského vedomia a tela, ten dosiahne najvyšší možný stav existencie. Ta existencia sa rozvija v tvojom srdci. Naša hlava a naše srdce sa vyhýbajú jeden druhému a nikdy v živote ich nenapadne podať si ruku na spoločnej ceste životom. Nejde o to, ako dokonalé budú prežité chvíľky v živote. Ide o to, prežiť čo najviac chvíľ blížiacich sa dokonalosti.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár