Je váš život skutočne plnohodnotný? ? ?

1. Akej farby je obilie pri západe slnka?
2. Aký je rozdiel medzi vôňou mesta a hôr po búrke?
3. Ako sa rozprskuje dažďová kvapka na liste?
4. Počas horúceho leta, ako vonia ihličnatý les?
5. Aký je rozdiel medzi jesenným sfarbením brezy a javora?
6. Aký je rozdiel medzi brechotom psa keď je hladný, nahnevaný a veselý?
7. Kedy naposledy ste videli veveričku, jašteričku alebo srnku vo voľnej prírode?
8. Všimli ste si dakedy mravce, keď objavený kúsok potravy nosia do mraveniska?
9. Zahľadeli ste sa dakedy na pavučinu, aj keď sa vám možno pavúky hnusia?
10. Sledovali ste niekedy včelu ako lieta z kvetu na kvet a čo tam robí?
11. Koľkokrát ste dnes niekoho objali a povedali mu, že ho máte radi, ale úprimne?
12. Usmiali ste sa dnes? (falošné, hrané a pokrytecké úsmevy sa nerátajú)
13. Kedy ste naposledy urobili dačo dobrého pre niekoho iného bez nároku na pochvalu či odmenu?
14. Ako vyzerajú oči priateľa keď je smutný, veselý, unavený, nahnevaný?
15. Usmiali ste sa niekedy ráno, hneď po zazvonení budíka bez nejakej zjavnej príčiny, či očakávania niečoho príjemného, proste len tak?

Vyhodnotenie si spravte každý podľa vášho uváženia. Na koľko otázok ste si vedeli odpovedať podľa obrazu, ktorý sa vám vybavil v mysli pri prečítaní otázky. Všimli ste si niekedy tieto detaily? Pozastavili ste sa nad niektorým z týchto bodov aj predtým, v bežnom živote? Proste len tak? Lebo vás niečo z toho zaujalo...

Ak ste čakali test v ktorom budú zahrnuté veci ako peniaze, kariérny rast, úspech či sláva, tak ste sa riadne sekli. Tí, ktorí považujú tie veci (peniaze, ...) za body rozhodujúce o plnohodnotnosti života, môžu považovať tento text za „táraninky naivného dievčaťa“. Pohode. Neprekáža mi to. Sú totiž ľudia, ktorí už zabudli veriť v dobro. Ľudia, ktorí nechápu, že život si vytvárajú sami a záleží len na nich, či budú žiť šťastne. Ľudia, ktorí považujú slová ako milovať, ľúbiť, dôverovať či im podobné za naivné frázy minulých storočí.

Ja však medzi takých ľudí nepatrím. Verím v existenciu dobra a viem, že jeho nositeľmi sú ľudia. Viem, že mám svoj osud vo vlastných rukách a preto sa snažím o to, aby som bola šťastná. A do tretice, slová milovať, ľúbiť, dôverovať a pod. sú pre mňa pokladom, cennosťami, ktoré robia svet krajším.

V jednoduchosti je skrytá krása. Nepotrebujem Ferrari, nový model topánok od Gucciho či platinovú kreditnú kartu, aby som bola šťastná či tvrdila o niečom, že je to krásne. Pre mňa je krása v dúhe, vôni lesa či prechádzke počas letného dažďa. Tieto drobnosti ma robia šťastnou, v týchto veciach sa podľa mňa skrýva skutočná krása.

Veľa ľudí nevníma tieto momenty, chvíle... Títo ľudia bežia životom ako opreteky. Túžia byť prví, najlepší...Chcú mať najviac peňazí, najväčšiu popularitu, úspech väčší ako sused. Ja iba kráčam. Lebo pri behu sa človek nielen unaví, no nemá možnosť sledovať všetko okolo. Zameria sa iba na cieľ. No po dosiahnutí ho nemusí uspokojiť. Nemusí mu dať to čo očakával a potom nastane sklamanie. Keďže patrím k ľuďom, ktorým „pešobus“ vyhovuje najviac, mám šancu vychutnať si celú cestu. Nie som najpopulárnejšia, najprachatejšia, najúspešnejšia... Som aká som a vychutnávam si každý jeden moment svojej existencie. Cieľ nedosiahnem prvá, to nie...No ak aj cieľ nebude to, čo som očakávala, tak budem naplnená všetkým tým, čo si nesiem z cesty. Lebo cieľ cesty nie je odmenou. Odmenou je cesta sama. Lebo tým, ako kráčame životom získavame poznatky, skúsenosti... Kráčajúc ich dokážeme načerpať omnoho viac ako počas šprintu.
___________

Vyššie uvedené otázky som písala v poradí, v akom sa mi vynárali v myšlienkach. Vnímam tieto maličkosti, obdivujem drobnosti, ktoré si málokto všimne aj keď pri pohľade zblízka sa jedná o umelecké diela vytvorené rukou umelca, ktorí nepochádza z radov ľudí. Týmto umelcom môže byť náhoda, príroda, Boh, Alah – každému podľa chuti...

Mala som možnosť všimnúť si tieto krásy a mnoho ďalších. Mne vyčarili úsmev na perách a taký zvláštne hrejivý pocit... Neviem či to bola radosť z toho, že ich môžem vnímať, pocit, že som súčasťou celku v ktorom je obsiahnuté dačo takto krásne alebo len opojenie obrazom, zvukom, vôňou. Možno ste si ich všimli aj vy a teraz sa vám vynorila spomienka na ne. A možno som vás týmito riadkami navnadila na prechádzku pri západe slnka či posed v prírode za účelom zažiť dačo z krás, ktorými sme obklopený. Neviem... No dúfam, že sa usmievate.

Tak čo? Ako ste odpovedali? Vedeli ste odpovede? Je váš život plnohodnotný?

 Test

10 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu