O čo teda ide?
LARP, z anglického Living action role play neviem nakoľko je nutné popisovať - príde mi ale, že na Slovensku to nie je zas tak populárne ako v Čechách kde žijem. Použijem hrubý popis ktorý som sám už pár krát počul - ide o akési akoby improvizačné divadlo, kde sa ale nehrá pre žiadne publikum, ale len pre účastníkov/hráčov. Hráč, hrá postavu s nejak definovaným charakterom, históriou, niekedy i vzťahmi a zápletkami a v jasne danom časovom období hrá hru s kupou iných hráčov, niekedy za doprovodu organizátorov.
Samozrejme, každý LARP má svoje definované pravidlá, mechaniky a podobne, ale LARP nie je o skupine ľudí čo sa v lese bijú drevenými klackami (to sa mmch zvykne nazývať spíše drevárna). Larpy ktoré som posledné roky hral ja sú nazývane ako "dramatické" čili je väčší dôraz na charaktery, vzťahy, zápletky než na nejakú epickú režbu škretov a elfov. Dramatické larpy tiež často zvyknú byť dospelé - nielen faktickým limitom na 18+ ale tiež preberanými témami a konfliktami.
A teraz už konkrétne o mojom zážitku. Legie: Sibiřský příběh je LARP od českej skupiny Rolling (ktorá toho organizuje hodne) určený cca 50 dospelým hráčom. Hra sa odohráva na pozadí roku 1918-19 v Rusku ktorým práve zmieta občianska vojna Bielych a Rudých (bolševikov). Hráči sa ujmú postáv (prevažne) československých legionárov ktorí ostali v tomto konflitke tak nejak polapený a chcú sa dostať domov. Konkrétna skupina v tomto larpe je odrezaná od zbytku jednotky a musí sa dostať z bodu A do bodu B. Väčšinu postáv tak logicky tvoria legionári, tých však dopreádzajú ďalší - teda skupina sestier čeveného kríža, páru zajatcov a civilisti, či už manželky vojakov, alebo iní s motiváciou dostať sa z Ruska preč.
Ešte než sa človek na hru dostane musí prejsť registráciou - dotazník mal otázky na téma čo od hry očakávam - na škále som mohol určiť ako moc chcem byť vo veliteľskej pozícii, ako moc chcem riešiť milostné či rodinné zápletky, či sú témy ktoré chcem alebo naopak nechcem riešiť ale i či mi vadí fyzická nepohoda. Ďalší set otázok (myslím nepovinný) bol takový teoretický - čo mi asociuje rudá hviezda, aká je moja obľúbená a neobľúbená historická osobnosť a podobne. Samozrejme súčasťou dotazníku boli i praktické veci - koľko meriam, aký mám obvod hlavy a brucha, či chcem vege alebo mäsovú stravu a či mám nejaké špeciálne alergie či iné problémy.
Po vyplnení dotazníku som sa dozvedel či som na hru prijatý (bol som) keďže často sa hlási viac ľudí než je kapacita - v prípade, že človek nie je vylosovaný sa môže stať náhradníkom (ak odpadne niekto iný) alebo napr. skúsiť ísť na tú istú hru ďalší rok.
Keď sa už blížil termín hry obdržal som predvýber postáv - tri postavy ktoré mi na základe môjho dotazníku vybrali ako pravdepodobne vhodné. Moja úloha bola zoradiť ich od "chcem hrozne moc" až po "toto nechcem" i s nejakým popisom na základe krátkeho popisku (tzv. medailónku). V popisku bolo predovšetkým naznačené čo asi postava bude riešiť a aká asi je - podrobnosti ale človek dopredu nevie (už len aby sa nedozvedel podrobnosti o postavách ktoré nedostane).
Výber bol pomerne logický - v dotazníku som pravdivo uviedol že som introvert ktorému sa smejú do autistov, nemám rád ľudí a nechcem žiadne "veľké" výstupy a božechráň prikazovať iným ľuďom. Takže žiadny dôstojník - miesto toho tam bol štábny pucflek s veľkou, rozvetvenou rodinou, drsný sibírsky lovec ktorý už od pohľadu nemá nikoho rád a vojak z elitného družstva s problémami v láske a s pomerne hodne ochraniteľskou maminkou. No, elitná jednotka nie je pre mňa a zas tak drsný aby som bol lovec sa necítim, takže som poprosil o pucfleka. A dostal drsného sibírskeho lovca. Nu, nevadí - uvidíme. Stále lepšie než priateľka ktorá sa hlásila so mnou a ktorá ako číslo jedna uviedla ruskú vznešenú dámičku a miesto toho dostala holku čo dáva lásku za peniaze.
Po výbere prišiel popis postavy - a teda že toho bolo. V denníkovej forme odvyprávaný príbeh skoro od narodenia až po súčasnosťou, s ukážkami ako postava premýšľa a ako sa zachovala. K tomu zoznam cudzích hráčskych postáv s ktorými asi budem iteragovať (napríklad súrodenci, obzvlášť pekná sestrička u ktorej ma i len pohľad na ňu rozpaľuje ale i ten divný vojak čo tak nejak blbo čumí na moju ségru a možno by bolo fajn mu vysvetliť že takto teda nie) a páru ďalších vecí - čo je pre postavu hlavná motivácia, čo preňho znamená vlastenectvo, ako to má s vierou a tak ďalej. Po dôkladnom naštudovaní materiálov (a páru ďalších dokumentov ako čo so sebou či vlastné čítanie wikipédie) som sa cítil pripravený.
Odohrávalo sa to v "divočine" teda kúsok od nejakého malého mestečka ktorého meno si už nevybavím, príchod na miesto bol vo štvrtok a končilo to v nedelu. Po príchode sme obaja s priateľkou vyfasovali kostým - ona nejaké vlnené šaty, blúzku a nejaké papiere, ja krutoprísny chlpatý kabát, vlnené gate a epickú čiapku. A samozrejme sekeru (mäkčenú, teda "larpovú") ako i baťoh s istým kradnutým kontrabandom a rodinnú pušku. Čoskoro na to dorazili i moji súrodenci-spoluhráči a neskôr toho dňa sa fotili portrétovky a začal workshop.
Workshop je vlastne akýsi tutoriál ako hru hrať. Organizátori nám ešte raz trochu objasnili v akej dobe sa hra odohráva a teda i aké asi mohli mať ľudia v tej dobe myslenie, prešli sme si nejaké úvodné informácie o bezpečnosti a základné pravidlá a prešli k rôznym "nácvikom" ako hrať. Kupríkladu každá skupina (sestričky, oddiel, väzni,...) dostali krátku scénku ktorú pred ostatnými na place zahrali - tým si sami vyskúšali aké to je hrať, ale i predviedli ostatným hráčom nejaký moment z ich minulosti. Alebo sme sa postavili do kruhov v ktorých strede bol vybraný jedinec a toho šikanovali - raz to bol zajatec, druhý krát slovák. Slovák ako postava, nie hráč - to je nutno poznamenať. Postavy majú národnosti ktoré sú pre príbeh dôležité, národnosť hráča (čili slovák/čech) je nepodstatná. Ja hral rusa, všetkých slovákov hrali češi a podobne.
Dobový pohľad na Slovenskú menšinu totiž nebol úplne dokonalý a na workshope sme si nacvičili ako to asi môžme hrať - ak napríklad hliadka nezaznamená útok, určite za to môže nejaký slovák. Ak miznú zásoby, hľadajte za tým toho zajatého rakušáka. A tak podobne. Naučili sme sa ako sa oslovovať, ako vypadá mechanika pre sex ale tiež praktické veci typu - ako hrať zranenie (pretože odvážne skackať na jednej nohe ako Čierny rytier z Monty Python nie je cool ani super, ale debilné) a ako asi tak môže vypadať keď nás potom niekto ošetrí.
V noci sa ešte spalo "mimo rolu," hra v tento moment ešte nezačala. Dokonca i nasledujúce ráno bolo ešte stále workshopové - tentokrát sme ale šli všetci von, aby sme si nacvičili pochodovanie, pobehovanie, plazenie, ako sa riešia mŕtvoly, bitku jeden na jedna i hromadnú strkanicu, ale tiež streľbu (všetky zbrane sú akustické, žiadne projektily). Na záver sme si strihli cvičnú bitku (kde som pateticky zahynul hneď na začiatku, pretože som si nevšimol tatara skrytého za stromom) a vrátili sa na základňu. Tam ešte prebehlo posledné predstavenie a šlo sa busom (so zaviazanými očami). Po vystúpení z autobusu sme už boli v roli - žiadne rozhovory mimo postavu, hrá sa dokým opäť neuvidíme autobus, čo bude za dva dni.
Kým väčšina postáv sa ako legionári vydala (ešte stále oslepená) po peknej ceste niekam preč, ja a moji súrodenci - obľúbená mladšia sestra a starší brat ktorého som nemal rád a obviňoval zo smrti rodičov - sme spoločne s jedným organizátorom (resp CP - nehráčskou postavou) zamierili opačným smerom, po veľmi nepríjemnej lesnej cestičke, taktiež so zaviazanými očami. Oslepenie sme si mali zložiť až naša linka začne - a že kedy to je, tak to poznáme. A samozrejme že sme poznali - neprešli sme sami ani pár krokov a ozval sa výstreľ a výkriky. Z denníkov sme vedeli, že máme utekať a tak sme utekali...
Tak nejak začal príbeh mojej postavy. Hrozbe sme totiž samozrejme utiekli a čoskoro našli zbytok hráčov, z nášho pohľadu cudzincov čo sú v krajine ktorú nepoznajú a chcú utiecť z Ruska. Čírou náhodou sa to presne zhodovalo s našou motiváciou - utiecť z Ruska, pričom ako miestny sme akože dobre poznali krajinu a mohli sa stať sprievodcami (čítaj: orgovia nám pred hrou ukázali mapu). Našťastie ani to reálne vedenie nebolo čiste úplne na nás - v skupine boli 2 postavy ktoré patrili organizátorom a tí nás v prípade, že by sme partu poslali niekam preč opravili.
Nechcem vypisovať nejaké detaily hry, je to ostatne škoda vyspoilovať, preto to budú skôr zážitky a momentky - pretože ak sa dá niečo povedať, tak že tá hra je fakt silná. Pokladám sa za veľmi ne-emociálneho človeka a pred hrou som sa bál, že budem mať veľmi veľký problém nejaké tie emócie zahrať či sa vôbec s niekým baviť tak, aby to vypadalo "dobre," teda v roli. Opak bol ale pravdou. Keď majú všetci okolo uniformy (či kostýmy) a chovajú sa ako niekto iný, ide to ľahko. Netrvalo dlho a nemal som problém zvýšiť na svojho mrzkého brata hlas či sa pokúšať nesmelo dvoriť krásnej medičke. Čo bola obzvlášť skvelá scéna - to čo začalo ako jemné námluvy sa strhlo v bitku, to sa totiž môj brat dozvedel, že obaja pasieme po rovnakej žene. Od seba nás odtrhla až istá príbuznú a ja si vypočul naštvané výčitky našej mladšej sesty - brácha bol ale zákernejší a predstierajúc ťažké rany sa nechal v súkromí ošetrovať onou krásnou medičkou. Keď mi potom hrdne oznámil že to vlastne zas tak dobré, ten sex, nebolo chcel som ho zase napadnúť - pred sestrou sme ale nemohli.
Hra za naivného, veriaceho, výbušného rusa bola veľmi, veľmi odlišná od bežného života, bola však veľmi zábavná. Nie tak, že by sa človek smial - humoru popravde bolo pomenej, príbeh ktorý sme prežívali bol častejšie tragický než vtipný, zábavná však v zmysle veľmi imerzívna. Hrá sa bez prestania a ľudia reálne z rolí nevypadávali (či som si to aspoň nevšimol). Spí sa ako postava, raňajkuje sa ako postava. A ľudí to tam bavilo a prežívali to. Dospelí borci plakali keď ich blízky umreli. Alebo stáli v pozore pred dôstojníkom. A hádali sa a kričali keď sa im diala nejaká krivda. Celkovo, človek mal celú dobu aspoň trochu pocit že tam, na Sibíri, skutočne je - a to i napriek tomu, že mu za pásom visela sekera s mäkčeným hrotom, že na chrbte mal povesenú pušku na "slepé" náboje a že sa sem tam pozrel do malého denníčku čo ho na ďalšej zastávke čaká a čo by mal spraviť.
Postavy majú obrovskú voľnosť, nie však nekonečnú - skupina tak nejak musí postupovať nejakým smerom a ač cestou robí rozhodnutia, niektoré veci sú dané. Existuje teda niečo ako scenár, ten je ale veľmi, veľmi voľný. Kupríkladu, ja som mal napísané, že sa musíme k skupine pridať, alebo že by som mal (ale nemusel) prehovoriť s kňazom. Niektorí mali iné, pevne dané inštrukcie, rovnako pevná bola trasa. Celá hra mala asi 40 km, s tým že sa vyrazilo piatok pred obedom, spalo z piatku na sobotu a končilo v sobotu večer - ako večer to bolo neviem, môj lovec bol príliš chudobný na to, aby mal hodinky.
Herné mechaniky boli funkčné a dostatočne presvedčivé. Ako finančná mena slúžili ručne balené cigára, handlovalo sa ale i s nábojmi, čokoládou, morfiom či láskou. Bitky, teda strety či už s rabujúcimi dezertérmi, náhodnými banditmi ale i organizovanými bolševikmi boli akčné a v rámci možností uveriteľné. Nik sa proste nezamýšľa prečo nevezmeme padlým nepriateľom zbrane a boty - vieme, že by to bol v rámci hry neprekonateľný logistický problém, keby CP postavy vždy prišli o arzenál a brať človeku boty keď vonku sneží je dosť dick move, i keď je akože mŕtvy.
Záver je veľmi silný a ak to človek hrá prvý krát trúfam si tvrdiť, že ho rozhodne a tvrde dostane. Bez nejakého vyzradzovania to nebude dokonalý happyend - to ale človek nečaká. Po hre sme sa ešte mlčky vrátili v autobuse späť na základňu kde prebehol akýsi debriefing, potom už bolo voľno - čítaj párty - a ráno odchod domov, do reálneho sveta.
I takto po rokoch od dohrania hry si niekedy spomínam na momenty z nej, i napriek tomu, že už som hral kupu iných. Bol to hodne nevšedný zážitok, hodne intenzívny a veľmi, veľmi zábavný - i keď tam človek trochu mrzne, nie vždy sa dobre naje, niekto iný naňho často kričí alebo ho chce mlátiť a každú chvíľu sa ozýva streľba a je teda nutné hodiť sa k zemi a plaziť do bezpečia.
Rozhodne doporučujem.
Stránky akcie
Fotky od Michal Kára
Recenzia
Komentuj
11 komentov k blogu
1
barky
8. 4.apríla 2019 07:57
Dočítal som to celé. Musím uznať, že toto nevypada tak kktsky ako ked mi pristane na fb nejaka fotka z larpu, alebo registracia ktora spociva v tom ze svet zahali temnota lebo nejaki kreteni udrbali artefakt a jedina postava ktoru si mozes vybrat je peasant, lebo tie najlepsie si uz ostatny zaklikli. A este mi vysvetli a to verim ze niesom jediny koho to zaujima je mechanika pre sex
3
@barky Dve osoby (oblečené) si ľahnú vedľa seba a prehodia cez seba ruky, takže sa vlastne tak nejak objímajú v leže. Takto ostanú pár sekúnd, potichu, žiadne náhodné akože sexy zvuky a je to.
Pointa nie je mať nejakú erotickú fantáziu, mechanika je v podstate len na to aby tam niečo bolo a aby ťa u toho niekto iný mohol vidieť. Podstatnejšie sú rozhovory pred a po, nie akt samotný.
Na iných larpoch bývajú mechaniky iné, už som videl i takové abstraktnejšie než tomu druhému dáš cukrík, sáhneš na ucho a tak... Bežné veci ako pusa či objatie sa zvykne hrať 1:1 takže reálna pusa je herná pusa. Platí ale, že by to nemalo dôjsť ďalej než je pusa na pery, bez jazyka, to ak veľmi chceš tak až po hre na párty.
Pointa nie je mať nejakú erotickú fantáziu, mechanika je v podstate len na to aby tam niečo bolo a aby ťa u toho niekto iný mohol vidieť. Podstatnejšie sú rozhovory pred a po, nie akt samotný.
Na iných larpoch bývajú mechaniky iné, už som videl i takové abstraktnejšie než tomu druhému dáš cukrík, sáhneš na ucho a tak... Bežné veci ako pusa či objatie sa zvykne hrať 1:1 takže reálna pusa je herná pusa. Platí ale, že by to nemalo dôjsť ďalej než je pusa na pery, bez jazyka, to ak veľmi chceš tak až po hre na párty.
4
@sharksyk ako mne bolo jasné ze žiadne sexi zvuky alebo co tam neboli. To by mohlo byt neprijemne . Pokukal som aj fotky celkom luxus
5
Nadezda Andrejevna Brusilovova ma z tohto zazitku pomerne zmiesane pocity, ale slubila som si, ze to skusim este niekedy a s lepsou postavou
6
@staphylococcus Jo no, Nadezdu dostala priateľka ako svoju prvú LARP postavu a prišla mi fakt náročná pre niekoho kto na to nie je zvyknutý a je naviac k tomu i introvert.
Keď sme to hrali druhý krát, za Golovina a Mariku tak i napriek tomu že niektoré veci boli vyspoilované to bol pre nás oboch určo lepší zážitok.
Keď sme to hrali druhý krát, za Golovina a Mariku tak i napriek tomu že niektoré veci boli vyspoilované to bol pre nás oboch určo lepší zážitok.
7
@sharksyk joj to verim, Marika z toho co viem, znie super (aj ked ked to hras druhy krat tak ju mas bez toho mindfucku na zaciatku ).
A Nadezda okrem toho, ze je narocna celkom a pomerne nevhodna pre introvertov ma podla mna toho celkom malo. Nehovorim, ze som si nezazdila celkom dolezitu linku tym, ze sa mi proste nechcelo ale aj tak toho ma proste MALO. Mozes sa chvilu kurvit, potom niekoho zbalit a budovat si vztah, mozes sa kamosit s Raisou a Natasou ale akoze basically, that's it. A ja som toho od tejto hry proste cakala viac
No nic, fakt to skusim este raz, idealne s puskou!
A Nadezda okrem toho, ze je narocna celkom a pomerne nevhodna pre introvertov ma podla mna toho celkom malo. Nehovorim, ze som si nezazdila celkom dolezitu linku tym, ze sa mi proste nechcelo ale aj tak toho ma proste MALO. Mozes sa chvilu kurvit, potom niekoho zbalit a budovat si vztah, mozes sa kamosit s Raisou a Natasou ale akoze basically, that's it. A ja som toho od tejto hry proste cakala viac
No nic, fakt to skusim este raz, idealne s puskou!
9
Tá slovenština mi trhala oči, ale fotky sú brutal, fakt to vyzerá vysokorozpočtovo
A @3 znie ako normálny opis môjho bežného sexu
A @3 znie ako normálny opis môjho bežného sexu
10
@antifunebracka Ono to je pomerne vysokorozpočtové, aspoň na pomery víkendovej akcie, myslím si. Cena je 2800 kč za človeka momentálne na českom behu, anglicky hovoriace behy sú ešte drahšie (150€ ak sa nepletiem). Takže nejaký rozpočet majú, ale musia z toho zaplatiť jedlo 3x denne po celú dobu, muníciu do pušiek, logistiku, prenájom spania, atď atď...
Za niečo cez 100€ tak môžeš mať víkend plný zimy, depresií a simulovaného sexu s cudzími ľuďmi, to je super deal!
Za niečo cez 100€ tak môžeš mať víkend plný zimy, depresií a simulovaného sexu s cudzími ľuďmi, to je super deal!
11
Roleplay ani nic podobne ma nikdy nelakalo, ale toto znie velmi uletene a zaroven fakt zaujimavo! A naozaj som necakala, ze to bude az take velkolepe.. A viem si predstavit, ze by som sa do svojej postavy dokazala vzit. Len neviem ako by som brala vidiet tych ludi so zbranami (aj ked su fake), asi by mi nahanali strach.
Napíš svoj komentár