Keci-keci-rovno-k-veci

Mám dnes so seba dobré pocity. Za 6 dní som dokázala to, čo sa mi už dlhšiu dobu nepodarilo. Vďaka ti Bože, že ma zbavuješ kíl po bývalom, ktoré sa na mňa prilepili, keď si dovolil zlomiť mi srdce, odkopnúť-neodkopnúť ma, klamať mi, že ho zrazilo auto a na čele mi nechať status: „Oficiálne nerozídená, avšak, už zadaná!“ Áno. Presne tak. Vďaka ti za to, že si mi späť vrátil tú chuť a motiváciu, ktorá vďaka nemu, tomu všetkému stresu, čo si mi do života postal, stagnovala. Opäť som si raz sama pre seba dokázala, že som silnejšia ako som si myslela.
Veď keď ma nezlomila šikana, anorexia, bulímia, ďalšie PPP, tak mi snáď od začiatku malo byť jasné, že ani muž, ktorému dáte srdce (a vďaka Bohu len to), ma proste zlomiť nemohol. A čo tam po tom, že ešte spávam v jeho tričku, na ktoré si striekam Axe, pretože on ho tak rád používal a ja som tak rada cítila jeho vôňu? A čo tam po tom, že každú noc pred tým ako zaspím si predstavujem, ako ležíme vedľa seba v posteli, ako ma k sebe pevne stíska ako keby sa bál, že mu snáď v noci utečiem domov. Čo tam po tom, že žijem v svojej malej, uzavretej bubline, ktorá môže každú chvíľu prasknúť? Pre ľudí som dievča, ktoré bolo dosť silné na to, aby sa z toho dostalo. Áno, usmievam sa. Denne. Každú minútu a každú sekundu.. až kým nezhasne svetlo. A potom prichádza na rad moje osobné peklo. Hrôza. Des. To všetko dávam na papier – i keď si o mne musíte myslieť, že mám nejakú vážnu poruchu v hlave, môžem vás ubezpečiť, že mám skôr poruchu srdca a duše, nie mysle – a cítim sa potom fajn.
Naposledy som takto písala pred 4 rokmi, keď mi zlomil srdce fagan, ktorý ma prinútil cítiť. Inak vôbec nič necítim. Fakt. Iba bolesť. Fyzickú. Po cvičení. Keď v posilňovni dvíham benchpress 37,5 kíl bez dopomoci alebo keď na legpress dvíham 130 kíl, aby som sa cítila lepšie. Lenže teraz nemôžem. Rysujem. A tak som váhy musela stiahnuť, byť k sebe nežnejšia, a tvrdšia v diéte (čítajte strave). Lebo bývali ma zničil, lekári ma zničili, keď mi oznámili že: Prepáčte, ale cvičiť by ste viac nemali.. alebo to musíte maximálne obmedziť. - Takže v preklade: zabudni na svoje dvojfázové tréningy, dievča, veď ledva môžeš jesť, pretože tvoje brucho je na tom zle. Tvoje chrupavky a šľachy ti tiež odchádzajú a ty ideš dvíhať činky? - Ale ba! Idem. Denne, ak sa dá. Cvičenie je láska na celý život ♥. Láska, ktorá nezrádza, hoci ma zrádza vlastné telo, ľudia v okolí, rodina, priatelia. Nikdy nezabudnem, kto tu pri mne ostal, keď mi bolo najťažšie, kde som sa mohla ukryť, keď mi bolo najhoršie, kto mi pomohol z najväčšej bolesti, keď všetci ostatní sa mi otočili chrbtom.

Takže, vďaka ti Bože, že mi to robíš ťažším, ale dávaš mi silu to zvládať. Mám dojem, že sa budím každý deň silnejšia, hoci sa cítim slabšia. Pretože mňa už život nezlomí. Život ma môže lámať koľko chce. Som presvedčená o tom, že preťať to isté miesto sa mu znova nepodarí. A bodka. Nedovolím to. Raz na dne som už bola. Viem, aké hlboké, zradené a čierne je. Nechcem tam byť znova, i keď sa vyššia moc snaží, aby som sa tam dostala. Pretože moja sila pozostáva z môjho presvedčenia – a ľudia, vedzte, viem byť dosť presvedčivá!

Takže, teším sa s vami, že sa tešíte so mnou, že si tak rada vylievam dušu v tak keci-keci-rovno-k-veci článku. Ale proste som sa musela podeliť o to, že som schudla 0.9 kíl! Taká večička sa mi už rok nepodarila (vďaka ti zdravotné problémy za to, že existuje, človek by potom nemal dôvod radovať sa!)

 Denník

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu