Dúfam, že sa Vám bude páčiť.
Názov: Svet očami Bohov.
Téma: Ako strach prišiel na svet?
Žáner: Mýtus
_*_
Kedysi, v dobách minulých, keď po svete ešte nechodili ľudia, keď bol na našej planéte iný život ako teraz, keď bola celá zahalená morskou hladinou, vtedy prebiehal na Nebesiach zhon.
V tú osudnú noc - bolo to prvýkrát, čo samotný Bohovia boli nervózny z očakávania - všetko začalo.
Bolo ich dvanásť. Dvanásť Najvyšších. Taktiež nazývaných Starší.
V tú noc zasadli v chráme, v ktorom sa stretávali len keď sa malo udiať niečo veľké. A v tú noc, sa to udialo.
Zhromaždený Starší sedeli na obrovských trónoch ich "veľkosti" a napäto očakávali. Sedeli v tichu, nikto z nich sa neodvážil predniesť úvodnú reč. Ešte na to nebol čas. Nie, ešte nie. Nikomu z nich sa nechcelo plytvať slovami na niečo, o čom nebolo tak celkom rozhodnuté. Nie, pokým..
Dvere chrámu sa rozleteli a dnu vbehla drobná žena. "Je čas," prehovorila na nich, len čo lapila dych.
Prvýkrát, odkedy Starší zasadli na svoje tróny, to v chráme zašumelo. Zo strán sa začali ozývať hlasy. Rozprávali jeden cez druhého, prekrikovali sa a ich mohutné hlasy vytvárali neznesiteľný hluk.
"Ticho!" skríkol Najvyšší z Najvyšších. Jeho hrubý hlas sa odrážal od stien chrámu, čo vyvolávalo nepríjemný, dominantný dojem.
Všetci okamžite stíchli.
Uprelo sa na neho jedenásť párov očí. Všetci napäto čakali, kým prehovorí.
"Ako už iste všetci viete, začína nová éra. Tento svet bol príliš dlho pustý. Je načase, aby sa všetko od základov zmenilo. Práve preto sme sa tu dnes všetci dvanásti zišli. To, na čo sme tak dlho čakali, sa naplnilo. Dve z našich detí práve prišli na svet. Preto nepotrvá dlho, kým začne najväčšia mágia v nás, v nich, pôsobiť. A tak sa Vás, Starších, pýtam ešte raz: Súhlasíte s tým, aby sme zmenili svet a priviedli tak naň rasu, o ktorej nikto z nás nič netuší?! Aby sme vytvorili planétu, ktorú nebudú obývať len morské príšery, ale i iné zvieratá, a to najpodstatnejšie.. ľudia?!"
Keď dohovoril, chvíľu všetci mlčali, ako keby im pomaly dochádzali slová, ktoré vypustil z úst. Napokon však nastalo to, o čom sa už dávno malo rozhodnúť. "Áno!" zvolali sťa jeden hlas. Tým dali všetci Starší súhlas k tomu, aby sa pretvorila planéta.
"Dobre teda," zvolal Najvyšší. Otočil sa na drobnú ženu, ktorá neisto stále medzi dverami chrámu a tichúčko počúvala. "Priveďte ich! Chceme ich vidieť!"
Drobná žena, ktorá bola v tom čase iba sprostredkovateľ, sa mierne uklonila a pobrala preč. Jej odchod však netrval dlho. Starší sa ani nestihli nazdať, žena už bola späť a na rukách niesla dve drobné stvorenia. Malých Polobohov.
Neisto prešla do stredu chrámu a zastala. Zvedaví Starší zišli z trónov, blížiac sa k žene a dvom uzlíkom v jej rukách. Chvíľu si malých Polobohov zvedavo obzerali, až pokým nezišiel Najvyšší, neprevzal ich od ženy a nevyzdvihol tak, aby na nich videli všetci v chráme.
"Tu, drahí Starší, sa práve zrodili dve najdôležitejšie mocnosti ľudstva, ktoré čo chvíľa pošleme na svet. Ich úloha na svete bude veľká. Budú usmerňovať, brániť, tešiť i trestať. Budú našimi pravými rukami. Tam, kam sa z Nebies nedostaneme My, ony sa isto dostanú! Tam, kde nás nebudú čakať, tam budú ony! Preto Vám, Starší, v túto chvíľu predstavujem nášho syna a našu dcéru, ktorých mená si zapamätá každý smrteľník. Privítajte STRACH a ODVAHU!"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár