Čím som staršia, viac vecí sa na mňa kopí, viac sa odo mňa očakáva, ale ja nie som o nič lepšia, ako som bola pred tým. Mala by som sa zlepšovať, mala by som čím ďalej tým viac napredovať, no ja len čakám na zázrak. Občas mi dôjde, že samo sa asi nič nespraví, no ja som príliš lenivá niečo poriadne spraviť. Kedy sa už preberiem? Kedy začnem na sebe makať? To sú otázky do neba. Mala by som začať teraz hneď. Mala...
Môj život sa rozbehol dolu kopcom a letí a ja ho musím dohoniť. Musím konečne vstať a uvedomiť si, že celý môj život závisí na MNE! Haha to je ale nevídaný objav.
Tento rok mi život hodil pod nohy viac polien a viac radostí ako nikdy doteraz. Minulé vianoce som ešte nudne sedela za vianočným stolom a čakala na zázrak a teraz to budem robiť znova. Akurát, že tentoraz, ten zázrak musím spraviť sama.
Nikdy by ste neverili, že raz sa môže všetko v čoho nemennosť viac menej úplne veríte, sa odrazu prepadne pod zem a všetko je razom inak. Tak to sa mi stalo minulý prelom rokov a teraz je zachvíľu ďalší. Tak veľa času prešlo a toľko sa toho stalo, no mne sa zdá, akoby to bolo len včera. Hoci to už ani náhodou nie sú čerstvé udalosti.
Človek na nič nezabudne, no na niektoré veci si zvykne. Zvykne si, lebo nemá inú možnosť a možno je to aj dobre. Nedá sa donekonečna trápiť minulosťou, pretože my žijeme dnešok a ak ho venujeme minulosti, tak to akoby sme ani nežili.
Treba sa postaviť a ísť za svojím cieľom a nečakať na zázrak . Keď som sa s kamoškou pred mesiacom smiala, že ma mama bude volať k vianočnej večeri a ja odpoviem "počkaj učím sa", tak sme neboli až tak ďaleko od pravdy. Ale vianoce sú vianoce, vtedy som hladná a to sa učiť nedá. Ach znova zo mňa hovorí moja lenivosť. Tej sa ja nikdy nezbavím.
Tak šťastné a veselé Birdz.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár