...taký normálny deň... do školy prichádazte 10 minút pred zvonením, pričom ste stihli už aj rannú cigaretu... pritom obyčajne prichádzate tak minútu po zvonení...

...prvá hodina prebieha celkom normálne... asi zo 7 spolužiakov príde od 5 do 10 minút po zvonení... veď vravím že normálne...

...pred druhou hodinou zistíte, že by ste nemali cvičiť, lebo nechcete aby sa vám roztrhli stehy a začala sa vám valiť krv z huby... nie ste si ale istý, či bude maminka súhlasiť, tak jej zavoláte... keď jej poviete o svojich úmysloch necvičiť, zatvári sa (síce to nevidno, ale viete si to dokonale predstaviť) akože či ste dement, jasne že nemáte cvičiť, veď predsa nechcete aby sa vám roztrhli tie stehy v hube... tak odídete na telesnú a ste donútený počúvať Valiku... (telocvikárka) potom ešte navreštíte na nejaké holky z prvého stupňa (povedla som im prímanky, ale tak kto to má rozoznať, malá nespratná háveď... my sme takí určite neboli!), že prečo sa vám pracú do šatne, keď sa tam ešte prezliekate (alebo v tomto prípade len vaše spolužiačky, ale to vám nezabráni sa trochu vykričať)... aspoň sa cítite potom lepšie a s nostalgiou spomínate na staré časy, keď sa vám takmer podlamovali kolená, ak sa vám prihovoril niekto z vyššieho ročníka... tie dzeci vôbec nemjú úctu...

...potom sa začnete stresovať s tým, že teraz je fyzika a vy neviete žiadne obkecy k vašej powerpointovskej prezentácii, ktorá je úplne úboha a má len 7 kariet, z čoho 4 sú len také omáčky ako názov a ciele... a potom vás niekto upokojí... že dnes nie je fyzika... cítite sa ako najväčší idiot a poviete si, že by ste si už konečne mohli prepísať ten starý rozvrh čo vám visí v izbe... ale upokojenie je len krátkodobé... hneď na to sa dozviete že je franina (čo je už samo o sebe dosť zlé) a že z nej píšete písomku (čo je ešte stokrát horšie, lebo ste z franiny úplne vymletý)... idete radšej do bufetu, kde na vaše veľké prekvapenie takmer nie je rada a objednáte si šunkovú bagetu z kapustou...

...do písomky z franiny čosi zosmolíte, ale keďže netušíte ako sa tvorí taký subjonctif, alebo conditionel, väčšinu času si kreslíte po lavici... potom po odovzdaní vám učiteľka povie, že máte na papierik napísať (výnimočne po slovensky, to sa na franine nestáva...) tri nehmotné vianočné želania a odovzdať jej to... potom dá každému vytiahnuť jeden z petit papierikov a povie, že máte jedno z tých želaní, osobe, ktorá písala ten papierik splniť... niektoré Mišove idey sú dosť dobré, myslím, že ich splním s radosťou...

...odídete si do bufé pre svoju bagetu, vrátite sa do triedy a snažíte sa ju zjesť, čo ale nie je je také jednoduché vzhľadom na to, že otváranie úst viac ako na dvojpalcový americký úsmev vás bolí a máte strach, aby sa vám neroztrhli stehy... prestávka sa časom kdesi vyparí a vy prichádzate na slovenčinu (s dvojminútovým meškaním)...

...idete si tak po chodbe a začujete srdcervúci plač... uvidíte na zemi spolužiačku, obkolesenú menším hlúčikom ľudí, ktorým na nej záleží... so začudovaným výrazom vchádzate do triedy a neriešite... po zrakovom zhodnotení situácie v učebni skonštatujete, že si predsa len sadnete sa svoje obvyklé miesto, aj keď ste to nemali dnes v pláne... o pár minút príde do triedy spolužiačka - červená, uplakaná... myslíte si, že už to bude ok... ale nie, ona sa zas rozplače... ale keby to bol plač... ona plače tak srdcervúco, že si myslíte, že sa práve dozvedela, že jej zomrela matka... za chvíľu sa už začnú po triede šíriť možné scenáre... z dôveryhodného zdroja sa k vám dostane, že spolužaička trpí depresiou... hm, mohli by ste ju aj ľutovať... ale s vami to ani nehne... akurát si poviete, že to fakt preháňa... občasné urazenia sa ešte ok, ale toto... hysterický záchvat... ako dôsledok tohoto sa upevníte v názore, že ste bezcharakterná sviňa, ktorá dokáže nadväzovať len veľmi plytké medziľudské vzťahy...

...po slovenčine si idete chodbou k triede a zrazu si uvedomíte, že pred vami sa zjavili béčkari... ani by ste si ich nevšimli, veď ako celok nie sú zaujímaví, ale bol medzi nimi aj ON... odkiaľ sa tam ale nabrali...? snáď nevyšli z vašej triedy...? neriešite, vchádzate do triedy... zacítite silný pach vína... len tak do prázdna poviete: "Som paranoidná, alebo je tu cítiť víno?"... odpovedá vám naraz asi 5 spolužiakov... aspoň že zaženú váš chvíľkový strach z toho, že ste paranoidný... ale veď je to jasné... bol tu aj ON... a ON má v škole vždy nejaký chľast...

...chvíľu ešte posedíte na chémii, ktorá je ešte nudnejšia, ako obyčajne, ak je to vôbec možné... niečo nakreslíte do PROTOTYP-u - vášho a spolužiačkineho spoločného kresliaceho zošita... zrazu sa učiteľka rozhodne, že ide kontrolovať, kto si písal príklady... keďže z toho máte tak veľké hov*o, začne sa do vás navážať a akoby to nestačilo, celé učivo vám ešte raz vysvetlí...

...odpracete sa na obed, na ktorý vôbec nemáte chuť, tak radšej idete domov... ale aby to nebolo také nudné, dozviete sa, že ďalšia vaša spolužiačka-kamoška trpí maniodepresiou... a potom idete s ešte ďalšou kamoškou vybaviť nejakú trávu a zhulíte sa... potom s ňou počúvate hip-hop, ktorý pri tom inokedy fakt že nemusíte, no teraz sa vám celkom pozdáva...

...dúfate, že cestou domov stretnete v buse niekoho známeho (to viete, keď bývate na Konci sveta - dedinke s cca 300 obyvateľmi, tak dosť veľa z nich poznáte)... ale zákony fungujú na 100% a hlavne zákon schválosti, takže idete domov sám... oproti vám sedí decko, ktoré sa snaží napchať si do huby obrovský kus chleba, pričom vyzerá ako kruhoústnica... jedinou vašou záchranou od počúvania jeho babky, ktorá s jeho spôsobom konzumácie hlasno nesúhlasí sú slúchatka a mobil... tak si ich nasadíte, kukáte von oknom, počúvate Iron Maiden a myslíte na kruhoústnice...

...a tak...

...ďalší pekný, nudný deň za nami...

...a viete čo som týmto blogom chcela povedať? ABSOLÚTNE NIČ...

 Blog
Komentuj
 fotka
vevnisko123  17. 12. 2007 20:28
to to su blogy o nicom a dlheee sa mi lubi
 fotka
mujarca  20. 12. 2007 22:23
jj, blog totálne taký..proste..flegmošsky na mňa pôsobí.. páči sa mi
Napíš svoj komentár