Pozerala som jeden dokument. Dojmy , ktoré vo mne zanechal sú mnohoraké, ale skôr ma zarmucujú, lebo si plne uvedomujem, ako ľahko sa môžu stať skutočnosťou.
Bol o Nostradamovi, o jeho proroctvách, a kto ma vysmeje, že sú to sprostosti, ten ma úplne presvedčí, že svet je asi vážne jedna špinavá diera. Každý si zaslúži úctu akej je hoden.
Tie jeho verše, tie ich preklady ľuďmi našej doby... navodzujú priam husiu kožu. Ten chlap sa snáď trafil do všetkého, čo sa zatiaľ stalo. Och a tak dúfam, že sa netrafil do toho, čo by sa malo stať...
Vojny, hlad, prírodné katastrofy...
A keď pozriem spatne, na civilizácie, ktoré toto všetko asi naozaj vedeli, obdivujem ich, že mysleli na ľudí, ktorí prídu po nich, a teda aj na nás. Ak je ozaj pravda, že všetky symboly, ktoré nechávali vytesané v chrámoch, v ich kalendároch a tak ďalej, potom im patrí veľké ďakujem. Tak premýšľam, čo necháme my tým po nás... Nerobíme snáď nič okrem bordelu, skazy a násilia snáď nič, čo by iným odkázalo, čo sa stalo počas našj éry. Prečo budú musieť začínať od začiatku? Možno by to ani nebolo na škodu, aspoň sa tie naše sebecké hlúposti naučia o čosi neskôr.
Vraj ľudstvo aj tak nikdy nevymrie. Myslím, že dnešným ľuďom je to ukradnuté, dôležité je, aby nevymrel ten-ktorý jednotlivec, lebo ako sa hovorí: každý sa bojí vlastnej smrti.
Možno sa v tom roku 2012 naozaj nič zvláštne nestane, možno je to naozaj len metafora konca jednej epochy a začiatok novej, ale čo ak?
Vraj máme dve cesty, po ktorých kráčať: dobrú a zlú.
Hm čo si asi vyberieme? Keď pozriem do telky, okolo seba...nemyslím, že pôjdeme tou dobrou, tá totiž býva dlhšia, náročnejšia, viac nám vezme. Tá zlá prináša nejaké výhody, ale na príliš krátku dobu. No a čo? Veď predsa nie je času navyše. Hanbím sa civilizáciu, do ktorej som sa narodila, plačem nad každým zbytočne vyrúbaným árom lesa, nad každou rybou otrávenou v potoku, nad každým zvieraťom ubitým na smrť, lebo deti nevedeli čo s voľným časom, nedávno mi srdce trhal článok nad medveďmi niekde v šikmookých štátoch, kde ĺudia zaživa medveďom odoberajú zlč, žiju v klietke, kde sa nemôžu ani pohnúť. Myslím, že keď sa Boh pozerá na ľudí, musí byť výsostne sklamaný, ako sme využili svoju slobodnú vôľu.
Ak príde deň, kedy sa naša matka Zem vzbúri, budem sa ohromne báť, ale budem jej držať palce, aby sa zbavila všetkých škodcov, ktorých toĺké roky živila. Šanca, že sa niekto z davu preberie a začne konať, je priam mizivá, každý radšej bude čakať, kým nespraví niečo niekto iný.
Sme chudáci, nechávame za sebou pach krvi a šialenstva, v ktorom sa aj také veľké veci ako napríklad lieky na rakovinu, stávajú neviditeľnými.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
nikuska7  11. 10. 2009 15:58
nieco na tom bude...
 fotka
tukan  11. 10. 2009 17:41
naco by sme mysleli na tych po nas ked po nas uz nikto nebude? uz som precital a videl toho dost a aj verim tomu ze tu uz za cca 50 az 100 rokov pri tom co tu stavrame zivot nebude preto ani decko necem sak coho by sa dozilo? .... ludstvo je posledne desatrocia skaza sveta.. to co mi robime zemi ona nam pomali uz teraz vracia a pekne vseci skapeme ..........
 fotka
takzvany  14. 10. 2009 14:22
čítal som knihu o nostradamovi. písal vo veršoch, avšak jeho tvorba nemala ako poézia žiadnu hodnotu. hojne používal metafory, ktoré sa dajú vyložiť rôzne. okrem toho používal rôzne skomoleniny a prešmičky písmen, aby sa mu to rýmovalo, čo opäť umožňuje rôznosť výkladov alebo hodnoverný výklad prakticky znemožňuje. jeho tvorba je omnoho neuričitejšia ako napríklad biblia.



chce to značnú dávku fantázie, prisúdiť nejakú minulú udalosť nostradamovej predpovedi. nikto nevie dopredu predpovedať budúcnosť pomocou jeho veršov, nikto nevedel čo chcel vlastne povedať. až keď sa niečo stane, hľadajú sa verše, ktoré by na danú udalosť pasovali. takže asi také predpovede ponúka nostradamus.
 fotka
shizandra  23. 10. 2009 12:24
ano..a takychto "takzvanych" je na kazdom rohu pol miliona...dakujem za bezchybny komentar
Napíš svoj komentár