Na TEBA.
Unaveny mozog stimulujem neustale sa opakujucou otazkou: Pamatas?
Pamatas??
Ked sme dobru noc davali my a nie lisky. A na konci tej istej noci sme priali aj dobre rano. V lete sme predbehli skore slenecne luce a slnko sa v zaplave ziarlivosti na tvoje ohnive vlasy len s nechutou plazilo na horizont. Bez dramy a karminovosti, ktore si ty ukradla svojou krasou.
Na jesen si s plyvala s farebnostou prirody a dodavala jej tak chybajuci element dokonalosti. Vzdy som tvrdil,ze ti priroda pristane a ty pristanes jej. V zime velkost nasej lasky zahnala kazdy neduh pocasia az niekam do rohov tejto planety. Aj ked sme sa parkrat predbiehali v trkotani zvlastnej symfonie zubami, vo vnutri nas to stale hrialo.
Mesto bolo nase. Kazdy okamih casu, na kazdom mieste, na ktorom sme sa ocitli, bol nas. Len ty a ja. My. Prosim pamatas?
Na ten hrejivy pocit v zaludku, ked ti sladka chut ribezloveho vina stekala hrdlom a ja som popri tom zvrhlo obdivoval vesmir v tvojich ociach. Tak pestry a hlboky, ze by som ti nemohol prisahat, ze som niekedy dosiahol jeho koniec. Ty vies, ze som to skusal. Vyrazom a odhodlanim mladeho vyskumnika som skumal kazdu hviezdu tvojej osobnosti, kazdu galaxiu nalad. A vsetky nesmele no nenasytne kroky ma usvedcovali v tom, ze ty si stredom toho mojho vesmiru. Pamatas?
Ako som sa ti hral s vlasmi alebo sa ti s nimi s detskou radostou pohraval vanok a v tom malom momente, ktory nepoznal cas ani priestor si cela korenspondovala s divokostou svojho srdca. Ach ako som miloval hltat ta pohladom. Prosim vsak si to pamatas.
Rozjimanie o veciach vsednych, nevsednych, sialenych a vulgarnych. Tvoj krasny hravy smiech, Viem, ze to ze sa niesol tisice kilometrov, narazal do skal a ozyval sa nad riekami boli len halucinacie zamilovanosti v mojej hlave. No prisahal by som, ze jeho uprimnost a teplo zahnalo smutok niekam velmi daleko. Ano nas smiech nepoculi ani len tie decka co sa v parku hrali vedla nas, no mne si nim zaplnila cele telo.
Pamatas?
Ked sme stali oproti sebe v preplnenej ponorke, len ty a ja, na tie blesky a burku pocitov ked sa nase pery dotkli prvykrat. Elektrizujuci pulz az v koncekoch prstov a Boh vie, ze som s tebou chcel splynut navzdy. Prichut tvojho ruzu bola v tej sialenej chvili tou najsladskou chutou a ja som tuzil znovuobjavovat jazykom kazducke zakutie, kazducku sladku bunku ich plnosti.
Tusim sa mi zaiskrilo medzi prstami. Vidis. Stale to tam je.
No pamatas?
Ako si neznasala ked som zversky pozoroval kazdu liniu tvojho chrbta. Zakazovala si mi pozerat sa a ja som aj tak tajne, zmuriac pomedzi prsty spehoval tu nadheru. Hovori sa, ze priroda ma najkrajsie krivky, no tie naozaj najkrajsie boli tie tvoje.
Ako krasne hriesne pracovali ked si sa pohupovala na mojej vlne. Nikdy sme sa nemilovali. Vlievali sme jeden do druheho, ja do teba a ty do mna. Dimenzia najcistejsej vasne a lasky. Steny izby neexistovali. Len vatove vankuse, tvoja vona a nas spolocny chtic. Dlanami sme vzrastli v jedno a spolocne sme cvalali k cielu, o ktorom sa rozhodne nehovori. Ach ci si len pamatas. Tie rozhovory vzdychov a malych zastav srdc. To umenie nahych spotenych tiel.
Ked sme sa stretli, ba priam necakane buchli hlavami bol som este chlapcom. Aka to bola dlha cesta kym si so mna spravila muza akym som dnes. Tolko trpezlivosti a laskavosti v tvojich pohladoch a mudrosti v tvojich radach. Pomaly si ma okresavala a pripravovala na zivot. Podarilo sa. Bol som tam kde si ma chcela mat, bol som cely tvoj.
Lubim ta vies to? A tak s detskou naivitou cakam na spravu: „Maco.....
Niekto raz utrusil, vraj nadej zomiera posledna. Mozno to bude prave ta nadej, co ma uplne polozi. A ze chlapi neplacu? Poviem vam tajomstvo. Placu, ronia krokodilie slzy, no podla enormnosti tych mojich som nejaky novy druh dinosaura.
Je krasne takto pospominat, preluskat sa spomienkami a zazitkami. Je mi akosi teplejsie, no srdce stale boli. Nechcem kopirovat ziadne situaciu vystihujuce texty smutnych zalubenych piesni, mam pocit, ze srdce dnes pise texty svoje. A tak ak ta raz opat ziskam, cele ti to zaspievam do uska, s graciou a citom aky si zasluzis.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
pachirisue
10. 10.októbra 2016 21:32
paci sa mi styl tvojho pisania
4
Tak pekne napísané a nakoniec si to dokašlal tým významovo absolútne nevhodným použitím frazeologizmu o krokodílích slzách.
5
Vždy sa mi páčilo ako píšeš. Tvoj štýl písania sa nedá zameniť s nikým iným Držím ti palce, aby sa čoskoro vrátila.
7
woow. je to božske, citove, take slabe ale silne zaroven.
aj ja chcem, aby sa ma tak raz niiekto spýtal, či si pamatám.. a jasne že si pamatám. a aj ona si určite.. určite si to pamätá
aj ja chcem, aby sa ma tak raz niiekto spýtal, či si pamatám.. a jasne že si pamatám. a aj ona si určite.. určite si to pamätá
Napíš svoj komentár